Červen 2010

Aspoň ma už spolužiaci nebudú vytáčať :]

30. června 2010 v 10:24 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Amanda, Emma, Blake a Kristen
Včera som videla taký jeden pekný film. Volal sa " Pred úsvitom". Naozaj krásny romantický film..... :]. No dobre, dobre, dobre. Vedela som že budete chcieť podrobnosti z môjho DPDMS [ Dňa pred dvojmesačnou slobodou :D ]. No takže ráno som vstala a nemala som ani šajnu o tom čo si na seba vezmem. Vstala som a pomaly sa dotackala do kuchyne kde ma čakalo mlieko a hneď pri ňom musli ktoré chutilo odporne. Chvíľu som sa s tým hrala. Nabrala som si a v zápätí znova vyliala do taniera. Mama sa ma spýtala " tebe nechutí? Včera som  prehľadala celý supermarket aby som našla také veľké balenie s kvalitným produktom vnútri. Stálo tri eurá." Skvelé mama kúpila 750g hnusu z ktorého sa mi chce vracať hneď pri pozretí naňho. Je tam toho toľko že to budem jesť asi ešte aj v Marci budúceho roka. Aj keď záruka sa im končí 28. Februára 2011. " Nie, mami. Mňam sú vynikajúce. Ja len teraz rozmýšľam čo si oblečiem." Reakcia na moju odpoveď boa ešte horšia akoby som jej povedala " To je odporné. Za tie tri eurá si mohla kúpiť niečo lepšie." " Ty nevieš čo si vezmeš? ? ?" ... Ou TRAPAS! ! ! " Ale.. jas..jasn..jasné že viem len..." ... len na pri štvrtom " modelu " som prišla na to že vezmem práve toto. O 6: 55 - keď som ešte nebola ani riadne prichystaná ma napadlo že toto napíšem na blog. Potom som sa dajak pozbierala a šla na dohodnuté miesto kde sa každé ráno stretávam s kamoškami. Stála tam iba jedna s veľkou ružovou ružou. Ja som jej z donútenia svojej mami [ " Daj jej karafiát. Nebudeš predsa vyzerať ako idiot" skôr som ako idiot vyzerala s karafiátom ale to nie je podstatné.] odniesla kvet už na začiatku roka a mamu našťastie nenapadlo že jej musím doniesť kytku aj na konci roka. Sadli sme si na svojej miesta a čakali na tú tretiu. Medzi tým sa kráľovna sveta a priľahlého vesmíru slečna Všetkorobímnajlepšie dovalila s " radostou novinkov" že jej frajer dal košem svojej [neexistujúcej] " milenke " a že prišiel na to že ona je žena jeho života a bla bla bla. Stavím sa že sa rozídu zajtra alebo v polovičke Júla, v polovičke Augusta alebo sa rozídu v Septembri. Len škoda že ju neuvidím ako sa bude sanžiť aby sa Milan a " ten druhý " nestretli. Mohla by to byť prča :D xD. Mala som toho plné zuby tak som šla hľadať našu tretiu. Tretiu som stretla pri dverách a skoro som nahlas vykríkla " To čo máš na sebe?" . Vyzerala akoby bola navlečená vo vreci od zemiakov. Ale bola som ticho.... :X. Ďalej sme všetci šli na školské ihrisko a pred tým zaujímavým priezviskom tam púšťali nijakú hudbu. Elán. Potom nasledovali tie kraviny ako príhovor atď. atď.  atď. Potom v triede sa rozdávali ceny a diplomy a znova som z najväčším počtom cien a diplomov skončila ja. Znova.... A nakoniec vysvedčenie. Čakala som 4 dvojaky a nakoniec ich tam bolo 8 xD. Ale nie si robím srandu :D. Bola tam len jedna dvojka. Áno matikárka mi dala sólovu dvojku. Ale mám takú radosť že tie tri predmety skončili dobre že mi tá dvojka ani nevadí. Hneď čo som opustila školu mi Jules napísala SMS " Prídem 13. Júla, Jules". Moja skvelá, úžasná, najlepšia sesternica a kamarátka v jednom konečne príde. Snáď sa budem celé leto tváriť tak ako Amanda, Emma, Blake a Kristen :]

O svojom hneve radšej napíšem akoby som mala svoj hnev dať najavo[ inak by sa schyľovalo k krvi preliatiu ]

28. června 2010 v 13:25 | [ dosť nasr*tá ] anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Me and you
Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Neznášam tú mrchu! Za každú cenu musí využiť šancu ako na seba strhnúť pozornosť. Najprv sa rozplače že je tučná, potom sa rozplače že je škaredá a na konci školského roka sa rozplače že sa s ňou rozišiel frajer ktorého mimochodom do kelu poslala ona. Začnem vám tento príbeh rozprávať pekne po poriadku:
Pred pol  rokom si našla frajera. O dosť staršieho frajera. Keď sa o tom dozvedela jej mama bol z toho neuveriteľný cirkus. Zakázala jej stretávať sa s ním a ona sa s tým musela samozrejme pochváliť a všade hovorila že ich láska je nezlomná a že prekoná aj takúto skúšku. Keď nepomohli rodičia tak určite pomôže triedna učiteľka. Toto určite napadlo rodičov tej kravy pretože o týždeň to povedali triednej. Triedna s ňou hovorila pol hodiny a keď naša milá mrcha vyšla z kabinetu už sa jej v hlave zrodil plán ako to prevrátiť vo svoj prospech. Stále básnila o tom že sú ako Rómeo a Júlia a všetci sú proti ním ale ony sa milujú. A že keď dokončí strednú tak sa vezmú. A všetci ochkali a ichkali a čo ja viem čo ešte nad ich " smutným" osudom. O 6 mesiacov čiže dnes bol ich "lásky" koniec.  Ráno som pri skriňkách počula ju a jej dvornú dámu č.1 ako sa rozprávali :
"Pamätáš si na Milana?"
"Na jakého Milana?"
" No na môjho Milana."
" Na toho čo ho podvádzaš s..." 
" Nie tak nahlas! Podvádzaním by som to nenazvala to za prvé a za druhé Milan chce cez leto prísť k nám."
" Akože k nám?!"
" Nie k tebe. Ale tu k nám do mesta!"
" Akože za tebou?"
" A za kým?"
" Ale ako to chceš vyriešiť aby sa ony dvaja nestretli?"
" Ja som mu dala košom."
" Akože Milanovi?"
" Nie."
" Jáj tomu druhému."
" Správne. Sme spolu už pol roka a mňa to s ním nudí. Už sa nič také nedeje. Je taký nudný. Nemám náladu sa s ním vláčiť."
Potom ona, jej pyšná povaha a dvorná dáma č.1 odišli. Na lavičke som potom videla sedieť " toho druhého" s lesklými očami a  sem tam mu z očí vypadla aj slza. Prídem do triedy a čo nevidím? Všetci tí dvorania a podaný našej mrchy sa zišli pri jej lavici. Ona tam plakala a každých 5 minút vyslovila vety " On ma nechal. Kvôli inej. Bože prečo? Sľuboval že si ma vezme a teraz? Podviedol ma? S nijakou cundrou. Som ja ale nešťastná. Prídem domov všetko spálim. Jeho tričko ktorú mi dal pri našom prvom rande, hrnček s jeho fotkou, jeho fotky všetko spálim. " Na tie slová má skôr väčšie právo on ako ona. Aspoň že sú prázdniny a ja od nej a jej dvoranov budem mať pokoj aspoň na dva mesiace. Je mi ľúto " toho druhého" aj keď ho nemám veľmi rada. Ale také niečo je naozaj hnusné..... 

Asi si pôjdem pozrieť znova Gossip Girl pretože na toto už nemám nervy! ! !
B. a S.


Osemnásty článok tohto mesiaca

27. června 2010 v 10:09 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Ležím na zelenej tráve
Ahoj
Večer som strávila sama doma pozeraním Amélie z Montmartru ktorú som videla asi po stý krát. Zatiaľ čo ja som vyžierala krabičku s müsli a kukala na Améliu moja mati sedela v obývačke pred telkou [ dobre, dobre niekto doma bol a to mama ale bola v obývačke takže som mala pocit akoby doma ani nebola]. A moja mladšia sestra bola na oslave narodenín. Áno počujete dobre moja sestra má spoločenskejší života ako ja. Ja som naposledy bola na oslave narodenín 30. apríla v deň kamarátkiných narodenín. Vrieskať som nevrieskala. Ale desing som zmenila, ako ste si asi aj všimli :]. Som čakala naozaj niečo strašné ale nie je zo zlé. Mail som Jules nakoniec poslala tak čakám na odpoveď. Aj keď sa vám možno zdá že robím príliš veľký cirkus okolo e-mailu ktorý má byť adresovaný sesternici ktorá je
i ako vlastná sestra ale po tom čo sa stalo na jej narodeniny sa bojím či m nezačala nenávidieť. Ale asi nie pretože mi napísala sms "Pozerala si ten zápas s Talianskom? To im dali čo???". No a s tými debilmi to vyriešim nasledovne. Raz som svojej spolužiačke povedala " Si úplná krava. Správaš sa ako kráľovná triedy a pri tom hovoríš že nie si dokonalá a chceš aby ťa pre tvoju "skromnosť"
všetci obskakovali. A tie tvoje kamarátky? Och chudinky. Manipuluješ s nimi a ony sa snažia ti vo všetkom vyhovieť.
Neviem kde majú všetci títo idioti mozog že okolo tebe obletujú ako sup okolo zdochliny. Och už viem kde. V riti. Presne ako aj ty." A viete čo mi tá krava na to povedala? " No tvojom mieste by som sa rýchlo ospravedlnila." A ako zlatý klinec na záver - rozplakala sa že nemôže za to že jej niekto závidí. Najradšej by som ju vtedy dobodala na mieste pravítkom! Ale uľavilo sami... A keď to bude potrebné spravím to znova....
[ a znova, a znova, a znova..... ] :]. Včera som si pustila Večný svit nepoškrvnenej mysle a tak ako som polánovala aj moju Améliu. Izbu si síce prerobiť nemôžem ale Mish-ka už len pár rokov a budeme bývať vo vlastnom. A sny si splním. Raz určite. To viem. Hneď teraz v jednej sekunde všetko dostať nemôžeme. Aj keď neznášam tú vetu ale " Chce to [ bohužiaľ ] čas." Z knihy cesta som si úryvok prečítala. No neodolala som :]. S tým foťákom to je komplikované. Môj fotoaparát je strašná šunka. Ešte spred 14 rokov keď ho dostali mum a papa k sobášu. Otec si v roku 2008 kúpil foťák za 9 000 Sk. A mne s ním dovolí fotiť buď keď ma zaúča fotiť profesionálne. Alebo keď mám vyfotiť moju rodinu [ moja rodina je síce zaujímavá dosť ale trocha inak ako to čo chcem fotiť ]. No a tak na to čo chcem fotiť ja tak to mi foťák požičia iba vtedy keď budú prasatá lietať [ nemá niekto pri sebe redbull ? ]. Účes si asi nezmením. 

P.S: Tiež teraz sledujete reprízu profesionálov a smejete sa ako divý?  

Mám chuť....

26. června 2010 v 9:39 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky

Mám chuť začať kričať a neprestať
... ale neviem prečo mám kričať.

Mám chuť zmeniť desing
... ale neviem či je krajší ako ten čo mám teraz.

Mám chuť napísať mail Jules
... ale nenabrala som odvahu.

Mám chuť povedať všetkým tým debilom čo si o nich myslím
.. ale už neznesiem aby sa ďalej o mne rozširovali tie sprostosti.

Mám chuť znova si pustiť Spoveď nákupnej maniačky
... ale dnes si chcem ešte pozrieť Večný svit nepoškvrnenej mysle.

Mám chuť prerobiť si svoju izbu
... ale nemôžem.

Mám chuť
na čokoládu
... ale.. počkať! Tu nie je žiadne ALE. Idem si po tú čokoládu.

Mám chuť nechať si tento blog až do smrti
... ale toto prosím nekomentujte :D.

Mám chuť začať si svoje sny plniť práve teraz tu v tejto sekunde
... ale bohužiaľ to práve teraz nie je možné.

Mám chuť prečítať si knihu "Cesta" ktorá mi včera prišla
... ale ešte som nedočítala knihu " Jedz, modli sa a miluj"
[ ktorá je mimochodom skvelá ].

Mám chuť plakať
... ale nemôžem.

Mám chuť usmiať sa
... ale nemám dôvod.

Mám chuť vziať foťák a pofotiť všetky zaujímavé veci okolo mňa
... ale zatiaľ som nič zaujímavé v mojom okolí nenašla.

Mám chuť zmeniť si
účes
.. ale neviem ako by mal môj nový účes vyzerať.

Mám chuť pri západe slnka ležať v tráve a len tak rozmýšľať
... ale normálnu lúku alebo park tu nemáme

Mám chuť prestať písať tieto sprostosti
... ale neviem prečo ich stále píšem. 

Dostala som neuveriteľne veľkú chuť na melón

25. června 2010 v 14:34 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Blah Blah Blah
Watermelone
Príjemné odpoludnie :D  [dúfam že sa máte dobre aspoň vy],
V hlave mi víri tisíc myšlienok a každú jednu ktorá sa mi mojou hlavou preženie by som chcela napísať. Lenže tie myšlienky sa pohybujú rýchlosťou svetla. Možno aj rýchlejšie. Som celá rozrušená a do klávesnice ťukám ako besná. Nikdy som si nerobila ťažkú hlavu z toho čo sa o mne hovorí ale toto je aj na mňa príliš silná káva. Moja spolužiačka sa zamilovala do môjho kamaráta [ešte raz zdôrazňujem že kamaráta ] a keď zistila že on o ňu záujem nemá tak začala rozširovať že s ním chodím ja. Môj kamoš je preslávený sukničkár a už dva mesiace nikoho nemal. Niekedy ma z čistej haluze osloví "Moja krásna jedinečná a dokonalá anie." . To sú iba dva dôvody. Dva obyčajné nič neznamenajúce dôvody. A tieto dva obyčajné nič neznamenajúce dôvody stačia na to aby si celý set myslel že je to pravda. A v jej pomätenej mysli sa zrodila aj vidina pretože povedala že nás videla bozkávať sa.
 Čo sa určite nestalo. Ale raz som mu pred jej očami strelila facku [ nepýtajte sa prečo pretože dôvod som už dávno zabudla ]. A za to ako sa správa by som u tu facku strelila znova. Lenže je tu jeden problém že sme sa spolu nerozprávali asi dva týždne. Čo zas také zlé nie je. Poznáte to keď sa snažíte pred niečim utekáte a ono vás to predbehne a odstaví s cesty? Ja áno. Ale nie je to niečo presnejšie povedané je to niekto koho by som najradšej chytili a povedali mu na rovinu nech sa niekam strčí. Ja už vlastne na to ani nemám nervy. Naozaj. Tí debili z triedy mi už lezú krkom. A to nehovorím o dnešku [ale asi začnem]. Tiež to určite poznáte keď vstanete a zistíte že o 5 minút musíte byť hore pretože treba ísť do školy. Ale vám sa nechce.. A včera sa mi nechcelo dvojnásobne pretože niečo ako BRANNÉ CVIČENIE vás straší v nočných morách. Naozaj nechápem na čo je tá hovadina len dobrá. Podľa učiteľkiných slov je to na to aby sme vedeli ako prežiť keď vypukne vojna. Vypukne vojna a ja si zájdem do lesa opekať špekáčky. [Čím ďalej tým menej rozumiem tým učiteľom. A čím ďalej tým menej prestávam rozumieť samej sebe. ] To branné cvičenie dopadlo katastrofálne. Ráno som sa celá rozospatá dotrmácala do kuchyne na raňajky. A ani za svet si nespomeniem čo na tie raňajky bolo. Nie skleróza :] ale únava za to môže. Vonku pršalo. Pršalo. Vyzeralo to ako keby sa každý mráčik ktorý prešiel cez naše územie sa rozhodol pršať práve tu. No a tak vyzeralo aj branné. Namiesto špekáčiek som si vzala slaninu a šla do školy. Vtedy ešte nepršalo tak sa mi zdalo zbytočné vziať si dáždnik. V škole keď sa pán riaditeľ rozhodol dať hlásenie o bombe tak som práve bola na WéCku. A staré známe hlásenie sa spustil " V areáli školy sa nachádza bomba. Opakujem v areáli školy sa nachádza bomba. Toto nie je cvičenie [ to je iba zámienka ako vás dostať zo školy ]!
Opakujem toto nie je cvičenie." Ja som sa v pohode pozbierala s kamoškami sme pomaly zišli dole. Tam sme čakali 30 minút pretože najprv musel prejsť prvý stupeň a pokiaľ sa ostatný pozbierali trvalo to cca. 30 minút. Šťastie že to bolo iba cvičenie lebo bi som tu nesedela a nepísala tieto slová. Vyšli sme zo školy
[ ktorá bola celá bez žiadnych známok po výbuchu ] a pred školou sme sa dozvedeli tú "skvelú " novinu. Ideme na túru! Asi viete že od minulého Piatka sa mi túry sprotivili a ono prejde iba týždeň a ony nás ťahajú na ďalšie túry. Učiteľky si naplánovali krásnu 17 kilometrov dlhú trasu. Zdá sa to iba mne alebo tým učiteľkám už načisto šibe. Ale prežilo som to zdravá ale z vážnejšími ujmami na zdraví [ aj keď niekto tomu hovorí pár škrabancov ]. No a čo sme robili dnes? Odovzdávali knihy. Ale samozrejme že by som to nebola ja keby som doma nezabudla aspoň 3 učebnice. Nevadí mne nerobí problém odniesť ich v Pondelok. Len učiteľka má stále nijaký problém :P :D. A samozrejme by som to nebola ja keby som nezabudla vygumovať aspoň jednu učebnicu. Teraz to bola Biológia. A učebnica Biológie ja práve tá kde je toho na vygumovanie dosť. Učka znova mala problém že prečo to gumujem teraz že som to mala spraviť doma. Buď sa mi to zdá alebo tie učky majú jednoducho nijaký problém stále. Ako naprílad dnes si v kľude sedím čítam knihu nohy mám vyložené na lavici a ku mne príde učiteľka biológie a povie mi: " Nemám ti tu rovno doniesť aj pivo?" " Nie ale cola by sa zišla." Dobre, dobre toto som jej nepovedala :D. Ale mala som sto chutí. Namiesto toho som poslušne zložila nohy a keď odišla znova som sa vrátila ku svojej pohodlnej polohe.
Takže na dnes je to všetko. O 5 dní tu máme koniec roka a začiatok prázdnin. Tešíte sa? [ Blbá otázka čo? ]

P.S: Viete čo je neuveriteľná sranda? Že asi pred pol hodinou som dostala strašnú chuť na melón [ preto ten nadpis ] a pred 5 minútami príde mama domov a povie " Ahoj Anie. Kúpila som melón. "

Watching your picture I feel I'm with you [ tie dokonalé slová ♥ ]

24. června 2010 v 14:33 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Alex
Oh môj bože! ! ! Ešte si spomeniete ako nedočkavo som čakala No Boundaries? Tak dva krát toľko sa teším na moment keď prídem domov. A okamžite bežím k svojmu Sony Wallkmanu B142, zapínam ho a znova počúvam to skvelé CD [ asi 3 krát po sebe]. Aj ma napadlo že si B142 zoberiem do školy ale medzi tými debilmi by sa necítil dobre :D. Hneď keď som počula prvú pesničku stala som sa na nej závislá. A potom som si ju pustila 1, 2 ,3 a 4 krát. A potom som si povedala že si musím vypočuť aj ďalšie. Skvelo úžasné pesničky. Asi si myslíte že teraz niesom schopná počúvať nič iné. Som ale až potom čo si vypočujem aspoň jednu pesiničku z No Boundaries. Neviem ani slovami opísať pesničku First kiss. Dokonalosť je málo. Europ ´s skies mám už na zvonení. Pretože práve na tejto pesničke sa prejavuje moja najväčšia závislosť. Aj keď moju srdcovku [ Funny little world ] to ešte nedobehlo. Keď som počúvala pesničku I ´m in love tak si moja mama neodpustila "vtipnú" poznámku " Prečo počúvaš pesničky mojej mladosti?" Ona vedela kto to spieva len jej to prišlo ako vydarený žart. Ako len ja jej vtipy milujem. Pesnička na ktorej frčím hneď po Europ ´s skies je Oah. Zbožňujem ju. Teda až na to že nenávidím to dievča :D. 5000 letters snáď nemusím komentovať. Zbožňujem tú pesničku <♥. Dare I say mám zas na zvonenie keď mi príde SMS. Suomi počúvam vždy keď idem spať. To je vlastne taká moja uspávanka :D. No a Why not me? ? Stsčí keď poviem I love it <♥? A Banderdance ma jednoducho baví počúvať. No a keď som povedala kamarátke o pesničke Disney Girls tak sa začala smiať či to nie je o Miley Cyrus. Moja kamarátka a moja mama majú dosť čudný zmysel pre humor. 

Núdzový východ

22. června 2010 v 13:31 | anie* |  Čo som videla
Hlavný dôvod prečo som si 1. apríla pustila na počítači Americkú krásu sú Kate a Leo. Znovu som chcela vidieť ten dokonalý filmový pár spolu. No a samozrejme preto že to režíroval Sam Mendes. Režisér filmu Americká krása. No a môžem povedať že Núdzový východ sa mi páčil oveľa viac. Na prvý pohľad sa mi zdal obsah veľmi jednoduchý. Dobre, nie všetky filmy musia mať zápletku ako z Esmeraldy ale nezdalo sa mi to také.. čo ja viem? Chýbala mi tam šťava. Ale tu vidno ako to dementné zdanie klame. Film som pozerala zo zatajeným dychom. Ešte šťastie že som bola doma sama pretože za každé jedno šuchnutie by som začala šalieť ako besná. Výkon Kate bol úžasný [ako vždy]. Keby som mohla dala by som jej Oscara aj za Núdzový východ keby to šlo[ ani sa nečudujem že ex-manžel Kate Sam Mendes pozeral milostné scény Kate a Lea ]. Už ani neviem či bola lepšie v Predčítači alebo v Núdzovom východe. Žasnem nad tým príbehom. Nechceli byť ako normálny ľudia. Chceli žiť ináč lenže ich sen niečo pokazilo. Ja naozaj iba žasnem. Ale samozrejme aj tento film má svoj zápor. Tento film mi pripadal dosť depresívny. Ono nie ako ten koniec ani nie
[ten bol skôr chladný ako smutný alebo depresívny] ale skôr ten film. Celý sa ťahal v takej depresívnej nálade. Prosím ak si chcete pozrieť film núdzový východ tak iba v takej neutrálnej nálade. Keď ju máte dobrú pokazí vám ju a keď ju máte zlú tak ... tak.. tak sa môže stať že ju budete mať ešte horšiu. Knihu mám už objednanú [aj keď neviem prečo až teraz! ! !]. Už som si trocha prečítala z ukážok. Keby som to tu " hviezdičkovala " film by odo mňa schytal 5 hviezdičiek a keby som tu dávala percenta tak by to bolo 98%. 2% by som stiahla za tú depresívnosť a chladnosť vo filme
Kate ( Núdzový východ )

Cieľ do budúcnosti? Naučiť sa tancovať tango

21. června 2010 v 16:50 | vaša odhodlaná anie* |  ... Pretože sa nepotrebujem na svet pozerať ružovými okuliarmi
Tanec
Asi ste sa na nadpise dobre pobavili. Ale ja to hovorím, píšem ale aj myslím vážne [teda aspoň si to myslím]. Myslím to 100% vážne. Nikdy nepíšem a nehovorím o niečom čo je len tak z nudy alebo rozmaru. Výnimkou sú samozrejme moje úbohé pokusy začať behávať. Asi vás zaujíma ako sa v mojej hlave zrodila táto [ne]dokonalá myšlienka. V sobotu som pozerala Love and Dance a práve asi 3 hodiny po dopozeraní som o tangu rozmýšľala. No a hovorila som si aký je to len krásny tanec [nemala som vidieť Moulin Rouge a Evitu ! ! !]  a potom to začalo .... " Ale veď to nemôže byť zas také ťažké sa to naučiť. Veď to určite zvládnem aj ja...." a bla bla bla. Zas také jednoduché tango nie je ale veď určite nie je až také zložité aby som sa ho nenaučila tancovať [aj keď o mojej "šikovnosti" by sa dal napísať 1 269 stranový román ]. Áno, áno čítala som koľko to dá práce ale zas nemôžem mať všetko zo dňa na deň. Ale to si nemyslite že ma to napadlo len tak z ničoho. Ja sa o tango zaujímam už dlhšie. Lenže iba teraz mi v hlave skrsla tá dokonalá myšlienka. Ak o mojich vedomostiach [teoretických vedomostiach] pohybujete tak ja vám niečo poviem. Ale až v celom článku....

Padá dážď :]

20. června 2010 v 11:27 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
happy
Už len raz sa vyspím a No Boundaries bude na svete . Jak ja sa len teším. Ako malé dieťa na svoju vysnívanú bábiku. Práve teraz do vydania No Boundaries ostáva 23:44:40 stotiny určiť neviem. Hneď ako prídem k počítaču kašlem na učenie [veď to už bude aj tak po klasifikačnej] a všetko do poslednej pesničky si vypočujem. A koľko to vlastne ubehlo od vydania Fairytales? Rok a 21 dní? Vyzerá to tak že No Boundaries bude lepšie ako Fairytales. Ale veď od Alexa sa nič iné čakať nedalo. Len čo sa mi jediné nepáči je ten obal. Ako je pekný ale ten na Fairytales to je moja srdcová záležitosť. Dá sa povedať :D. Okrem toho že 21 čiže zajtra bude na svete druhé Alexove CD No Boundaries, budú sa u nás krúžkovať známky. Klasifikačná porada - to slovo nenávidím. No a aké budú známky? Ehmm... No povedzme že celkom dobré budem mať iba 3 dvojky a aj tak mám veľké nervy sama na seba že som to mohla potiahnuť lepšie. Ale veď je to moja chyba. Niekedy sa stáva že sa mi učiť nechce a tak sa novú tému biflím až v škole [ a to hlavne biológiu]. A potom sa čudujem prečo pri opravnom teste [z biológie] som si z 3 opravila na 2. To čo mi pomáha myslieť na tú stresujúcu realitu je môj blog, knihu, hudba a v neposlednom rade filmy. Včera som si pozrela celkom dobrý film. Volal sa Love and Dance. Celkom pekný romantický film no dnes mám chuť na komédiu. Pozriem si Po čítaní spáľte. Minule na nás kamarátka vybehla s otázkou :" Kto je podľa vás krajší Brad Pitt či George Clooney?" [V tom filme hrajú obidvaja] A jaká na ňu druhá kamarátka : " Nemáš to jedno? Na nás sú starí obidvaja." :D Ale nakoniec sme sa zhodli že Brad Pitt. No a večer si pozriem Coco Chanel s mojou obľúbenou herečkou Audrey Tautou. O týždeň v Sobotu si musím pozrieť film s mojou obľúbenou herečkou Kate Winslet Večný svit nepoškvrnenej mysle a ešte raz nijaký film s Audrey. Čo myslíte aký? Amélia z Montmartu. A na druhý deň čiže v nedeľu si pozriem Erin Brokovich a znovu film s Kate Malé deti. A keď sme už pri tých filmoch pozeral niekto z vás film Morské víly na STV1? Ja som ten film videla nespočetne mnoho ráz a patrí medzi najlepšie romantické komédie aké som videla. Takže som ho nemohla zmeškať. Okrem toho znova začalo pršať. Mám rada dážď ale ti povodne by byť nemuseli. Moju kamarátku ktorá je posadnutá letom to teraz až tak netrápi. Ona od kedy sa dozvedela že Jude Law príde na Filmový Festival v Karlových Varoch tak jej je všetko jedno.  Idem si radšej už pozrieť ten film pretože potom sa mi bude ešte treba učiť

anie* 

P.S: Strašne sa teším na film Never Let Me Go. Aspoň že tu už je ten trailer

Výlet?! Už nikdy viac!

19. června 2010 v 11:57 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Výhľad z okna autobusu
Už som sa vrátila z toho mimoriadne únavného a rozmýšľam či nenapíšem trápneho výletu. Neviem ako ste sa mali ale na sto pro určite lepšie ako ja! Ale aby som nepredbiehala pretože som schopná vypísať tu všetko naraz a tak by vznikla taká krásna guča nezrozumiteľných myšlienok a vy by ste absolutne netušili o čom táram tak začnem od úplného začiatku. Ráno o 5 ma mama zobudila a ja som šla do kuchyne na raňajky. Čokoládové cereálie ktoré vyzerajú ako sušienky. Sestra ich zbožňuje tak ich musím jesť samozrejme aj ja. Ale zlé nie su. Na môj vkus síce veľmi čokoládové ale.. Preboha to som sem prišla preberať jedlo? Kde som to skončila? Aha už viem... Potom som sa už len obliekala a bla bla bla. Ale čo ma prekvapilo. Viete ako som sa s kamoškou dohodla na pol šiestu? Ona o tri štvrte na šesť zvoní pri mojej bytovke že ma zvezie jej mama do školy autom. Na tomto debilnom nápade boli debilné dve veci. Za prvé preto lebo do školy a mojej bytovky nie je veľká vzdialenosť. Ona je skôr miniatúrna. Cesta do školy mi trvá 5 minút. A ona chce aby som sa s ňou šla v aute. No a za druhé. Okrem toho že je jej mama prehnane starostlivá tak sa správa niekedy ako teeneger ktorý je stále na úrovni nijakého škôlkara. Ona sa s ňou rozpráva asi takto : " Hej ty vole daj si ponožky do prania." Tak sa sama čudujem svojmu mozgu ,ktorý sa ešte za tie roky stále nenaučil pracovať normálne, že povedal " áno". Zišla som dole do kufra auta som si dala svoj ruksak a nasadla do auta. Kamarátka sa furt hrabala v ruksaku a mrmlala si " Ja som určite ale určite niečo zabudla." Už sme boli skoro pri škole keď kamarátka celá preľakaná vyštekla " Do riti ja nemám bundu." A jej mama musela začať " Človeče ty načo myslíš? A teraz sa musíme vrátiť." Prudko zatočila volantom a tak sme sa otočili. O 12 minút sme zastavili pred domom kamošky. Jej mama vyšla z auta a rozbehla sa do domu. V rukách niesla dve krabice. Jednu malú druhú veľkú a cez rameno mala prehodenú bundu. " Tak tu máš vole. A toto je tiež tvoje." Podala jej krabice aj bundu. Otvorila prvú a z krabice sa na ňu usmievala 6 croissantov. " A čo je v tej?" Spýtala sa. " Pár muffinov." " Ale ja mufifny nechcem. Nemám ich kam dať." " Tak ich zješ po ceste, vole. " Asi už chápete prečo ten nadpis. Niekedy mi pripomína ten vtip. Za pár minút sme už boli pred autobusom. Ja som tam stála a počúvala Serious od Duffy♥ a ona do seba pchala muffiny. Posadili sme sa do autobusu a cestovali.Cesty boli veľmi rovné preto sa mi asi 3 krát podarilo vletieť do náručia spolužiaka. Potom sa to ťažko vysvetľovalo. Na mieste sme šli do múzea a ja ako milovníčka som sa tam cítila ako nebi. Potom nám dali dve hodiny voľna. Na nákupy a tak. Ja som nepočítala s tým že si niečo kúpim. Aj keď som mala pri sebe 10 eur. No nakoniec keď moje oči zbadali nápis KNIÍHKUPECTVO  okamžite sa moje srdiečko rozbúchalo a ja som sa rozbehla do tej budovy. Bolo tam veľa kníh . Ja som si ich v hlave zadelila do skupín : Prečítané, Ktoré mám objednané a Kúpiť si. Samozrejme že som nemala v pláne nakupovať. Ináč by som si do kníhkupectva vzala 100 eur :D.Bola tam aj kniha " Cesta" . Stále si sľubujem že si nájdem čas na film ale tak knihu si môžem vytiahnuť kdekoľvek. Kúpila by som si ju keby som ju už nemala objednanú. Potom som zbadala knihu Nočné slasti ktorú sa snažím zohnať ale zatiaľ bezúspešne. Bohužiaľ stála 10,50. Keď som si myslela že už nič nenájdem zrazu medzi poličkami s fitnes knihami a rozprávkami. Sa na mňa usmievala kniha na poličke " KNIHY V ZĽAVE".  Kniha ma akoby magicky pritiahla svojimi písmenami ktoré dokopy dávali jeden názov. Jedz, modli sa a miluj. Na film s Juliou Roberts sa veľmi teším a čakanie na film by som si zahnala čítaním knihy. Okamžite som bežala k pokladni zaplatiť ju a tu mi došlo že som v kníhkupectve strávil hodinu. Zaplatila som, našla kamarátku a spolu sme tú jednu hodinu strávili v cukrárni. Potom sme šli do toho hotela. Nevyzeral zle ubytovali sme sa a podľa môjho názoru sme dostali tú najlepšiu izbu. Lenže čo sa nestalo. Moja skvelá kamarátka otvorila balkón a otvárala ho tak ako keby v živote žiaden balkón neotvárala! Dopadlo to tak že ho pokazila a tak keď si vymyslela báchorku že to už tak bolo keď sme prišli ma donútila jej to dosvedčiť. Koniec koncov keby som to vyvrátila škodu by som uhrádzala aj ja :D. Dievčatá šli hrať volejbal. Ja volejbal nehrám tak som celý čas sedela na balkóne. Podo mnou bol ubytovaný jeden taký chalan ktorý ma stále iba balil. Mal ale smolu. Nebol mi sympatický tak som ho ignorovala a na balkón hodila iba vtedy keď on bol von. Ďalej sa nestalo nič zaujímavé až na to že autobus nešiel naštartovať a tri hodiny sme stáli pri autobusovej zastávke aby sme chytili nijaký spoj. Nakoniec si po nás museli prísť rodičia. Mňa domov odviezla mama kamarátky. Neviete si predstaviť aké som mala nervy. Či sa domov vôbec dostanem. A ešte k tomu ma boleli nohy z tej túry. *Celý ten výlet bol jeden veľký trapas. Nenávidím svoju triedu! Banda debilov! Som rada že som doma.*
Aspoň že som pri sebe mala svoj Sony Walkman pretože by som to neprežila. Už na žiaden výlet nechcem ísť
*  Autorky náhle a blbé myšlienky. Prosím ignorujete ich

Ale samozrejme že to mala aj svoje svetlé stránky. Kúpila som si knihu :]