I ♥ London

12. července 2010 v 9:11 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
.... nadpis nemá nič spoločné s článkom 
London

Žalúdok mi niečo pevne zviera a je mi akosi nevoľno. Úplne som zabudla na to že Pondelok 12 a v hlave sa mi prehrávali všetky možné situácie ktoré sa v Utorok 13 na obed môžu stať. Áno moja teta sa blíži. Mám v žalúdku ten nepríjemný pocit, potia sa mi dlane a každú chvíľu asi odpadnem. Že preháňam? Vidno že moju tetu Laru nepoznáte. Je ako mix super trápnej tety a zároveň super in tety. No skvelé práve som sa oliala vodou pri tom pomyslení. Teta nepríde sama. Príde s ňou aj môj bratranec. Je to fajn chalan len niekedy sa tvári ako majster sveta ktorý všetko vie. Vždy sa tvári že všetko opraví a keď sa to náhodou nepodarí [zaujímavé je že tá náhoda sa deje vždy keď sa chystá niečo opraviť] tak je to vina toho čo pri ňom stojí pretože pri ňom stojí. A je to jeho chyba aj vtedy keď dotyčného on sám poprosí a
By pri ňom stál. Ale veď čo?! Je to predsa chlap no... :D. A najradšej by ma o všetkom poúčal [ " To fakt? Vieš čo je kondóm?" ] čo je pochopiteľné keď má staršiu sestru a chce mať pocit že je užitočný. Skoro by som úplne zabudla že dnes je 12. Ráno ma mama zobudila " Už idem do práce nemohla by si ísť teraz kúpiť rožky?" Spýtala sa ma. " Teraz?!?" Ospalo som povedala. " Hej a cestou by si mohla ísť za Jules." Povedala mi moja mama. Akoby zázrakom som vyskočila a povedala " Kde mám peňaženku?" Je vtipné že celé prázdniny čakám 12 a 12 úplne zabudnem že je 12 :D. Jules som síce zatiaľ nenavštívila ale nemôžem sa dočkať kedy ju znova uvidím. Dopíšem tento článok a musím ju ísť pozrieť. A ešte okrem toho moja sestra ide preč na mesiac preč. Čiže budem mať aspoň na chvíľu pokoj. Prázdniny ´10 sa menia na mega skvelé :]. Včera som na stretnutie nahovorila moju kamarátku. Chcela som sa s ňou porozprávať o Holly a Paulovi. Pretože osud mojej nešťastno zamilovanej kamarátky mi nie je ľahostajný. Tak som jej zavolala ale nepovedala som jej dôvod prečo sa chcem stretnúť. Vypotila som samé kraviny takže sa čudujem že súhlasila bolo to niečo ako " Ahoj, no máš čas? Ja len či nechceš ísť von. Teda chcem sa s tebou porozprávať. Cez skype to nešlo a no takže prídeš?" Najradšej by som sa vtedy nepočula " Hej, hej za hodinu som u teba." Čo je logické keďže sa musíme vychytať. Keď po mňa prišla chcela som to na ňu vytiahnuť hneď . No ona začala prvá. Začala hovoriť o princeznej a o jej novom statuse na fujboocku. Vraj tam má napísané že sa rozišla s "tým druhým" a že to nie je preto že ho nemiluje. Práve naopak miluje ho ešte viac ako pred pol rokom ale takto to nemohlo fungovať. A stále ostanú kamoši a že z jej strany v tom nie je iný chlap a že keď po čase aj bude tak on nie je príčinou ich rozchodu.Čo v preklade znamená :
"Dala som mu košom kvôli Milanovi pretože príde teraz cez leto a ja ho chcem. A s " tým druhým" ma to už nebaví. " Potom sme to rozoberali asi pol hodinu až som napokon povedala " Viem že to bude veľká odbočka od témy ale nevieš ako je na tom Holly s tým Paulom. Mám o ňu strach." " Šla s bratom na chatu kde bude aj on. Povedala mi že má v pláne ho zbaliť. Koľko percentovú šancu jej dávaš. Ja 20. " Povedala mi. " Neviem. Možno by mali aj reálnu šancu no vieš aký sú chalani z jeho partie. Tie uznávajú iba pipky ako je Princezná. A aj keby tak si myslím že by im to dlho neklapalo. Vieš jemu by povaha našej Holly nesadla. Je príliš... príliš... príliš no neviem nájsť to vhodné slovo ale vieš čo tým myslím." Nakoniec sme šli na zmrzku. Predával tam nijaký úchyl sa ma spýtal " Tak čo to bude dnes pusinka?" A viete čo povedal mojej kamarátke " A ty? Čo chceš?" Ona je ty ale ja musím byť pusinka. Potom sa jej potrhalo ramienko na tričku takže spravodlivosť existuje :]. Teraz som asi strašná sviňa, čo :D? Potom som sa vrátila domov prezliekla a práve vtedy mi mama povedala " Poď so mnou na nákup." Tak som na seba hodila svoje tričko Zara a kraťasy Calvin Klein [ áno presne tak to sa chválim :D ] a šla som s ňou. To som ale povedať nechcela. Chcela som povedať že medzi regálmi na ktorých bol kečup som si uvedomila že život je krásny a treba ho žiť na plno. Každú jednu sekundu treba prežiť naplno pretože sa nezopakuje nikdy viac. Je zvláštne že som si to uvedomila práve medzi kečupmi. Ale vedela som to už dávno. Len teraz sa mi zachcelo tie slová aj naplniť.

Tak dúfam že tento článok sa mi uloží pretože od znova ho už písať nebudem
anie*
London
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Izzie* | Web | 13. července 2010 v 9:46 | Reagovat

Tak takové lidi opravdu miluju xD Bože, s takovým člověkem bych asi nevydržela, ale vzhledem k tomu, že je to tvůj bratranec ... tak by se to vydržet asi dalo xD
Jej, tak snad to s tou kamarádkou dobře dopadne :)
Je zajímavé, že sis to uvědomila právě mezi kečupama xD A i tak jsou ta slova zajímavá, protože ... protože já nevím, jak si člověk může užívat každou sekundu života?! ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama