Musím vám napísať

29. srpna 2010 v 19:12 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Today. . .

V Sobotu sme šli [ja, mama a sestra] na nákupy. Mama potrebovala nové topánky no a nás so sestrou vzala ako sprievod. Zo začiatku sa mi veľmi nechcelo ísť ale potom som sa nad tím zamyslela a povedala som " Fajn, čo budem doma robiť." Mama ma zobudila o 5:45 ale ja som zo vstávaním nemala taký veľký problém pretože som bola už hore. Celú noc som vlastne prebdela. Šla som spať o desiatej lebo zajtra som mala skoro vstávať zaspala som asi o tri hodiny neskôr a keď som sa zobudila a pozrela na hodinky tak bolo 2: 50. Čiže som veľa nenaspala. Vstala v rýchlosti si namastila rožok a vypila čaj. Potom som sa obliekla a vzala sveter pretože ráno bola zima. Vyšli sme na ulicu a zas taká brutálna zima nebola.
Chcela som si vziať so sebou aj svoj player ale radšej som ho nechala doma. Na autobusovú stanicu sme dorazili asi tak o 6 a potom len čakali na autobus. Asi tak 10 minút.
V autobuse na mňa stále čučal jeden chalan. Stále si česal vlasy a nápadne mi pripomínal Justina Biebera. Našťastie nevystupoval tam kde sme vystupovali.
Obchody otvárali o 9. Takže sme mali ešte dve hodiny času. Chodili sme po meste.
Dievča a kniha
Stavili sme sa v potravinách pretože sme boli hladné. Kúpili sme si však iba tyčinky pretože sme sa potom chystali na obed.
Cestou som mame ukázala moje obľúbené kníhkupectvo a cukrárňu do ktorej sme s Holly keď sme v tom meste boli chodili. Ale moja obľúbená cukrárňa je iná. . . Tá do ktorej som ako malá chodila s otcom, mamou a S. ale ja s Larou. Teda tam chodím stále. Asi o pol deviatej sme už stáli pred dverami obchodu "Baťa". Sestra sa chcela pozrieť ešte
do obchodu pre domácich miláčikov. Chcela nijakú rastlinku do akvária pre Lady Bublinku [ jej ryba ].
Ani sme s nenazdali a tá pol hoďka zbehla raz dva. Baťu otvorili a tak sme sa šli pozrieť na tie topánky. Topánky si mama síce v Bati nevybrala ale zato tam uvidela tašku do školy. Ostali také už len dve. Jednu zobralo jedno dievča a druhú ja.
Teda najprv mama rozmýšľala či tú tašku vôbec kúpi. Rozmýšľala aj keď sa tá moja rozpadávala. Nakoniec povedala " Tu ju zatiaľ necháme a potom keď si vyberiem tie topánky tak sa po ňu vrátime." A tak sa aj stalo. . . Lietali sme z obchodu do obchodu pokiaľ moja mama našla topánky ktoré by jej sadli k jej jesennému kabátiku a ktoré by sa jej aj páčili. Ale aj tak váhala či si ich vziať. Váhala aj keď ich nutne potrebovala. Nakoniec keď som jej povedala. " To sú tie topánky ktoré chceš. Čakali tu len na teba." Ich vzala. Potom sme sa vrátili po moju novú a dokonalú školskú tašku. Musím vám ju ukázať. Ešte sme museli ísť do tých potrieb pre domácich miláčikov vybrať niečo Lady Bublinke. Nevybrali sme nič pretože všetko čo by moja sestra chcela mali vypredané . Je to zvláštne. Koľko ľudí asi tak vlastní akvárko ktoré má tvar gule a v ktorom pláva jedná jediná rybička? Asi dosť keďže všetko mali vypredané. Boli sme strašne hladné a tak sme sa hneď potom vybrali na ten obed. Po obede sme sa ponáhľali na autobus.
Ale ešte pred tím sme sa stihli zastaviť v jednom obchode. Prišli sme domov a ja som okamžite zaspala. Zobudila som sa asi okolo piatej.

Zajtra budem musieť ísť konečne nakúpiť tie zošity. Vaše dni teraz zaplňujú prípravy na školu. Moje však niečo iné. Prípravy na moje narodeniny. Budem ich mať v Utorok. Pozvala som aj Holly pretože si dala tú námahu a napísala 31 e-maliolv v ktorých opisuje ako ju to veľmi mrzí. Nepozvala som ju však osobne ale povedala som Ivy aby jej to odkázala.
Darling . . .

P.S: Tiež sa vám do školy tak veľmi nechce?

P.S 2:
Príjemné dva dni prázdnin a nemyslite na to že druhého . . .

P.S 3:
Neviem prečo ale mám také nutkanie pozrieť si znova Levieho kráľa. . . .
♥
anie*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 cool vika | Web | 30. srpna 2010 v 7:50 | Reagovat

Keď si moja mama vyberala topánky musela som ísť z obchodu do obchodu. A nakoniec si ich vybrala po hodine nakupovania. I ja si musím kúpiť zošity. Lebo ako si povedala zachvíľu je tu š.... .

2 Effy | Web | 30. srpna 2010 v 14:01 | Reagovat

To je o takej Leisel ktorá ktorá žije v adoptívnej rodine. No a jej rodičov odviedli do koncentračného tábora. A ona začne kradnúť knihy. Ten príbeh ako rozpráva smrť. Viac o tom zatiaľ neviem lebo som to ešte nedočítala.
Aj ja si musím kúpiť novú tašku do školy lebo sa mi tá stará rozpadáva. Aj veci do školy si ešte musím kúpiť. Ach, toľko rozruchu k vôli tej jednej budove. Ja sa tam vôbec neteším. No ale čo už s tým môžem robiť.

3 Mishell | Web | 1. září 2010 v 12:25 | Reagovat

bože môj, aj ja potrebujem školskú tašku :/ tragédia...

a o mojom prístupe k 2. septembru som celkom stručne napísala niečo v tom novom článku, takže.. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama