Září 2010

Pokračovanie dnes. . . čiže v Utorok

28. září 2010 v 17:53 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
V Sobotu a v Nedeľu nám nešiel internet takže teraz mám pochopiteľne veľkú chuť písať.
To branné dopadlo ešte horšie ako to len najhoršie dopadnúť mohlo.
Ráno som prišla do školy. Ivy [ ako mi už stihla predtým oznámiť
] neprišla. Keďže jedna vtieravá spolužiačka si myslela že mi chýba spoločnosť [
radšej budem sama ako v spoločnosti svojich spolužiakov ] bez opýtania si preniesla svoje veci ku mne a hádajte čo? Sadla si na Ivynu stoličku! Ja by som jej aj bola niečo povedala ale vtedy prišla do triedy triedna. Potom sme sa s triednou rozprávali
na tému "Atómové zbrane". Vtieravá spolužiačka bola sklamaná že väčšiu pozornosť venujem jadrovým zbraniam ako jej
a Princezná na mňa iba pozerala [ s mp3 prehrávačom v ušiach ktorý jej triedna potom vzala :D ] že koho to dnes už len zaujíma čo sa stane keď vybuchne jadrová elektráreň na Slovensku.
Akurát keď sme sa s triednou dostali k tomu najzaujimavejšiemu tak sa z rozhlasu ozvalo poplašne varovanie že v škole je bomba a blah blah blah. Vtedy som si neodpustila jednu otázočku " Čo by sa stalo keby tu teraz
bola naozaj bomba?" A učiteľka na to " Môj Bože! Na to radšej nechcem pomyslieť!" Predstava ako riaditeľ kričí práve v deň Branného cvičenie do mikrofónu " Toto nie je cvičenie! Toto nie je cvičenie. . ." A žiaci školy si len hovoria " Hej, hej, jasné poďme ešte na WC." Mi príde tragikomická. Veľmi tragikomická :D. Na brannom cvičení sme ja strieľali zo vzduchovky. Ja som svoj terč vždy minula iba o vlások na čo mi učiteľ povedal " Nevieš strieľať alebo čo!" Povedal to tónom akoby hovoril " Nevieš písať/čítať alebo čo!" Vtedy som strieľala prví krát a mala som sto chutí vystreliť naňho [ o 100 eur že by som neminula! ] a povedať mu " Vyzerám snáď ako Lara Croft."
Aj keď raz mi niekto povedal že mu pripomínam Angelinu Jolie :D. . .
Dnes to bolo iné. Depresívnejšie. Na Literatúre sme mali čítať svoje básne. Ehm. . .
Keby som si mala vybrať medzi krutou smrťou a prečítaním básne pred celou triedou tak by bolo jedno čo si vyberiem. Všetko by malo rovnaký priebeh a rovnaký koniec. Nie som hanblivka, to by potom so mňa nemohla byť herečka, ale jednoducho svoju triedu neznášam a čítať im svoje básne nemienim. Nebojím sa odmietnutia [ pretože vtedy by som použila jedno pekné gesto!
] jednoducho nechcem čítať. A viete čo napísala Princezná?! Báseň o nenaplnenej láske. Ach ;(.. . Viete čo jej na to povedala učiteľka? " Och ty máš depresie! Také pekné dievča a mať depresie! To je mi ľúto! Neverím tomu, usmej sa svet nie je iba o plači." . . . Povedala učiteľka dievčaťu ktorú všetci zbožňujú  a nemusí každý deň znášať tie pohľady spolužiakov ktoré ti hovoria " Ty sem nepatríš." [ na čo ja vrhám pohľad " Ja viem, a ani nechcem."
]. Viem na čo myslíte a preto vám hovorím " Jej krvou sa mi ruky špiniť neoplatí. "



Pokračovanie nabudúce. . . čiže zajtra

23. září 2010 v 17:43 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Keď som sa vrátila domov pozrela som si TV- program na Sobotu. Joj-ka a Markíza ako vždy nedávajú nič zaujímavé ale čo ma naozaj zaujalo je film ktorý pôjde na ČT1 o 21:20. Ja ten kanál veľmi nesledujem ale jeden čas tam chodil Sex v meste tak som
pozerala. O tom filme ste asi počuli. Jedná sa o Edith Piaf
s úžasnou Marion Cotillard v hlavnej úlohe. Ja som ten film už videla ale určite si ho pozriem znova. Najväčšia sranda na tom ale je že som si plánovala v tú dobu pozrieť film v ktorom hrá priateľ Marion :D. Teda aspoň mne to príde vtipné. . . :D

Ale toto som povedala iba tak keby ste mali záujem. . . Vlastne som sa vás chcela spýtať keďže máme už ten 16 deň čo sme v škole či ste už dostali nijaké známky? Ja áno :D. Mám 3,1, 1,1, 2, 1. To si neberte tak. Tá trojka nemusela byť lenže na Ruský jazyk mám asi toho najlepšieho učiteľa a ten mi za chybu počíta aj opravené veci. A keďže moje každé 10 slovo je škrtanica jednotku z kontrolky mať nemôžem. Ešte že na blog nemusím písať články ručne. . .
V škole je to samozrejme na h-h-h-h- h-h-h-h-h-h-h-h -nič. Nebyť Dejepisu a Ivy tak tam ani nechodím. Ale aj na Dejepise je to s mojimi spolužiakmi je utrpenie. Napríklad minulá hodina. Mali sme ju mať v učebni. Lenže do učebne prišla iba jedna polovica žiakov. " Kde je druhá?" Túto logickú otázku položila učiteľka. " Sú v triede búchajú do lavíc a popritom si spievajú pesničky o futbale. Teraz sú na Waka Waka." V tom momente som si na niečo spomenula čo vám vysvetlím potom a keďže som si na to spomenula nešlo sa nesmiať. Po chvíli však aj zvyšok futbalovej reprezentácie prišiel do učebne. Vedľa mňa bolo voľné a ako by naschvál
[čo aj bolo naschvál ] ku mne prisadol spolužiak ktorý ma volá "Hanča". Nekomentujem.
Prvých 15 minút nerobil nič iné iba niečo kecal
[
jediné som postrehla bolo Hanča takže asi sa rozprával so mnou ] a potom keď z premietacieho plátna zmyzol text tak si uvedomil že ho nemá a všetko do bodky odpísal odo mňa
[ áno aj škrtance ] až nakoniec začal vykrikovať až som si myslela že nie je triezvy. Učiteľka to nevydržala a poslala ho sadnúť inde. Našťastie ďaleko odo mňa.
No ale teraz k tej veci na ktorú som si spomenula. V súvislosti s spievaním v škole sa mi vybavilo Glee, v súvislosti z Waka Waka zas futbal. A v súvislosti s futbalom aj americký futbal. A v súvislosti so spievaním, Glee, Waka Waka, Futbal, americký futbal sa mi vybavilo iba jediné- Single ladies v Glee na futbalovom štadióne. .
Keby ste nevedeli o čom hovorím
[ máte kliknúť na tú vetu ] Teraz už chápete ? Strašne sa teším na tú časť venovanú Britney.
Už som videla dve upútavky počula pesničky Me aganist the music a Toxic.

Ostáva mi iba prežiť Branné cvičenie. . . 

Iba ďalší obyčajný deň? Zabudnite!

19. září 2010 v 12:42 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Bitter-sweetworld.blog.cz
Sadla som si a idem napísať článok. A nezastaví ma nič! Ani vypadnutý prúd, ani tornáda a ani povodne. . . Aj keď výpadok prúdu by ma asi zastavil, že? No ale teraz vážne [ HA-HA-HA ].  Pamätáte si aký bol váš Piatok v škole? Ja si pamätám iba také ústrižky, a že na zlé sa ťažko zabúda! Piatok v škole si vôbec nepamätám ale po škole si pamätám veľmi dobre. Unavená som sa vrátila domov, sestra šla na umeleckú školu a hneď po nej prišla mama z práce . Museli sme nachystať rôzne jedlá na tú jej oslavu. Vo chvíli keď chcela mama urobiť šalát zistila že nemáme majonézu! A keďže ona mala plné ruky práce po majonézu som šla ja osobne. A cestou som mala kúpiť aj nijakú vodu. Strašne pršalo, v tom malom obchode bolo veľa ľudí zobrala som si vozík a šla nakupovať. Vodu som našla hneď ale nájsť majonézu bolo zložitejšie. Prešla som celý celučičký obchod  pozrela som sa hádam všade od jogurtov až po kečupy majonézu som nikde nevidela. Bola som tam tak podozrivo dlho že ma aj tá predavačka upodozrievala z toho že som tam prišla kradnúť. Verte alebo nie ja som sa cítila veľmi trápne a tak som sa rozhodla nájsť majonézu v inom obchode. Bola som taká rozhorčená že som si v tom inom obchode namiesto košíka vzala vozík. Šla som po tú majonézu, vzala ju, dala ju do košíka a šla zaplatiť. Predavačka sa na mňa čudne pozrela, veď kto by sa divne nepozrel na dievča ktoré pre jednu majonézu vzalo vozík! Ale ja som už prežila aj horšie veci. Rýchlo som sa vybrala naspäť domov. Rozpršala sa ešte viac. Keď som dorazila domov tak sa ma mama spýtala prečo som bola v obchode tak dlho. Povedala som jej príbeh o hľadaní majonézy na čo mi ona povedala že je hneď vedľa jogurtov. Ale ešte šťastie že som sa  nespýtala, keď som stála pri tých jogurtoch " Kde je tu majonéza?" Pretože odpoveď by znela asi takto " Veď sa na ňu pozeráš." Po oslave som si sadla za počítač. Mohlo byť asi sedem hodín. Zapla som si jeden z mojich obľúbených muzikálov. Zapla som si Evitu. Nemala som náladu na nič iné. Chcela som vidieť film ktorý som už videla tisíc krát a ktorý by nemal dialógy na ktoré by som sa mala sústrediť. A keďže Evita je muzikál v ktorom celý čas spievajú na žiadne dialógy som sa sústreďovať nemusela. Iba na nádherné piesne ktoré tak milujem. Vypla som to 32 minút pred koncom. Bola som veľmi unavená a tak som šla spať. Sobotňajšie ráno nebolo veľmi príjemné pretože som sa zobudila o 8:04 a potom som už nemohla zaspať. Ale potom o 10 som zapla počítač a pracovala na desingu. Potom som si ešte začla písala z Ivy. Boli sme večer dohodnuté že k nej prídem a pozrieme si Počiatok. Stalo sa to asi takto

Utorok, 3. hodina, 9:45, Matematika

Ja smrteľne unavená som si podopierala hlavu aby a snažila nezatvárať oči a pri tom som do zošita písala príklady. Skoro nič som nevnímala až mi Ivy začala niečo hovoriť. Rozumela som asi toto " Vieš. . . 
. . . . . nápad. . . by. . . . . prísť. . . by. . . Čo hovoríš na to?" Nevedela som
o čom toľko rozpráva a o čom ale povedala som " No to
je dobrý nápad." " Naozaj s tým súhlasíš." " Ale jasné." " Dobre takže v Sobotu by si ku mne mohla prísť asi tak o šiestej. Som taká šťastná hneď keď prídem domov začnem sťahovať Počiatok."
Vtedy som pochopila že náš rozhovor vyzerala asi takto:

" Vieš čo? Dostala som super nápad. Mohli by sme znova ako pred rokom v Sobotu spolu pozerať filmy.
Nemohla by si ku mne túto Sobotu prísť? Čo keby sme si pozreli Počiatok? Čo hovoríš na to?"
" No to
je dobrý nápad."

" Naozaj s tým súhlasíš."
" Ale jasné."
" Dobre takže v Sobotu by si ku mne mohla prísť asi tak o šiestej. Som taká šťastná hneď keď prídem domov začnem sťahovať Počiatok."

Celý týždeň nehovorila o ničom inom. Ja som nemala to srdce povedať jej " Ivy! Vieš dobre že som Počiatok už videla! Samozrejme chcela by som ho vidieť druhý krát ale nie s odstupom jedného týždňa. Veď som to videla minulý Piatok!" 

A už som vôbec nemala to srdce napísať jej to keď mi ona napísala : " Už sa tak teším. Obidve sa tešíme však? Celý týždeň som pozerala trailery. Mala som už chuť pustiť si film ale vydržala pretože aj keď si ho už ty videla tak si ho rada pozrieš so mnou. " Potom som v rýchlosti napísala článok pre Jenny a šla dopozerať Evitu. Ďalej mám také okno. Neviem čo som robila ale potom viem že som s Jenny pozerala Get Smart.  No ale k tomu večeru u Ivy:

Nevedela sa tak dočkať že prišla po mňa o šiestej.  Boli sme u nej a začali pozerať. Ona po pol hodine zatínala zuby a ja som sa na ňu pozrela " Čo ti je?" " Treba mi cikať." " Ježiši Kriste! Ivy! Veď si to môžeš zastaviť nie si v kíne." " Ja viem ale ono je to také zaujímavé že to nedokážem!"
Na konci filmu mi stisla ruku a hovorila si " Spadne to, spadne, to spadne to, spadne to................... Niéééééééééééééééééééééééééééééééé!" Začala plakať. Hovorila som jej že to možno ono aj spadlo len to Nolan neukázal. Tím som ju ako tak utešila. 

Ak mám byť úprimná neľutujem že som si to pozrela druhý krát. Na druhý krát je to ešte väčší zážitok. Čím ďalej tým viac začínam veriť že Nolan ani nie je človek. On je asi poloboh!


P.S: Tú pesničku v článku v origináli neznášam ale z Glee je proste . . . ♥♥♥

Veľa šťastia zdravia . . .

18. září 2010 v 12:27 | anie* |  Len tak do vetra
Prostredníctvom tohto blogu by som chcela zaželať všetko najlepšie do života mojej mladšej sestre ktorú by sme mohli aj začať nijako volať. Čo poviete na Jenny? Tak fajn. . . Chcem zaželať Jenny všetko najlepšie a veľa šťastia zdravia, nech bude po celý život šťastná. A nech pochopí že keď jej hovorím nech ma neotravuje tak ma nemá otravovať. Všetko najlepšie!
Birthday muffin
P.S: "Normálny" článok napíšem asi až zajtra pretože teraz nestíham

On Mellancholy Hill

14. září 2010 v 15:19 | anie* |  Len tak do vetra
Takže bola som u toho zubára. Ako vždy som si sadla do toho modrého kresla a ako vždy ma zachvátil ten pocit že sa dusím. Nemám rada tie chvíle strávené u zubára. Zubár si už zvykol že som samý krč keď tam sedím. Prišiel ku mne a povedal mi " Prečo sa neoprieš?"
Bola som taká zaneprázdnená svojim "bojom o život" že som vlastne zabudla prečo som k tomu zubárovi prišla! Rádio mu hralo ako vždy a ja som sa snažila vnímať práve tú hudbu lenže nehrali nič zaujímavé, pozerala som sa na hodinky a sledovala tie ubiehajúce sekundy. Pri tom som spomínala na to ako som ako malá
kričala u zubára a mama ma chytila
za ruku a povedala mi " Ty si veľké dievča a veľké dievčatá nekričia od bolesti." A odvtedy som už nikdy nekričala od bolesti. Nikdy. . . Lenže teraz som mala sto chutí hlavne keď tú vŕtačku odložil a povedala " Asi ešte budem musieť vŕtať." Tak vtedy som si pomyslela že ak mi tam povŕta ešte tratí krát tak ho udriem vyskočím z kresla a rozbehnem sa po celej nemocnici s dierou v zube. Našťastie som to urobiť nemusela a plombu mi urobil krásne takže som spokojná. Ale berte to s rezervou , nebolo to také strašné ale čo sa týka zubára vždy iba zveličujem.
Len ma trocha mrzelo že v tom rádiu nehrali Pesničku On Mellacholy Hill. Ivy ju začala počúvať a tak nakazila aj mňa. No ešte šťatie že si ju môžem pustiť doma :D.

Viete čo? Pustite si ju aj vy. . .

Dnešný deň a iné veci

13. září 2010 v 17:01 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Včerajší deň by sa mal zapísať do dejín! Konečne som si po týždni dala nabiť svoj mobilný telefón. Mala som pár zmeškaných hovorov od mamy a dva od Ivy . Jediným dôvodom prečo som si svoj mobil nenabila skôr je že som nemohla nájsť nabíjačku. Inak by som si ho nabila asi tri dni po vybití? Našla som ju až včera keď som z poličky kde máme knihy zobrala knihu. Nečítala som ju asi týždeň. . . A hádajte čo bolo pod ňou?! Moja stratená nabíjačka. Úžasné, nie :D? Chcela som ju pohľadať už v Piatok ale vtedy som si akurát našla čas na film Počiatok a ja som nemohla odolať a tak som dala Prednosť Počiatku. . . To bol teda úžasný film! Nolanove filmy sú úžasné ale toto som nečakala. Všetci o tom hovorili že je to vynikajúci film, dosť zložitý a zaujímavý. Ja som tomu nechcela veriť pretože to hovorili aj o Avatare ale musím povedať že tento raz sa ľud nemýlil. Ja som mala po celý čas ústa otvorené
a ten koniec! Vždy [teda až na pár výnimiek na
ktoré si teraz nespomeniem] som koniec pochopila, či už pri knihách alebo pri filmoch. Aj pri tomto filme pochopí koniec každý. . . Lenže je tam na konci jedná taká vec ktorá drží v neistote asi každého kto videl Počiatok. Keď som asi po 10 minútach uvažovania povedala mame nad čím premýšľam povedala mi " To je film ktorý treba vidieť viac krát aby si ho pochopila." Lenže to sa nedá. Ja ten film môžem vidieť aj 100-krát. Môžem poznať každú vetu ktorú DiCaprio povie, môžem poznať každý pohyb ktorý Gordon-Lewitt urobí , vždy tam bude tá neistota vždy. Keď som začala s tými filmami tak asi 15. Septembra čiže v Stredu má mať premiéru film na ktorý sa teším odvtedy čo som si prví krát prečítala názov, je to Never let me go. Teda tento film mal už premiéru 3. Septembra na nijakom festivale, potom 11. Septembra tiež na nijakom festivale. Premiéra v USA má byť práve 15. Septembra.
V Európe asi až
niekedy v roku 2011. Ale Boh vie kedy to bude na nete, Boh vie kedy to príde do kina na Slovensku. Ale tipujem že v našom kine-nekine to bude v roku 2012. . . Ale o filmoch som nechcela kecať! Už ani neviem čo som chcela. . . Ale to je tak. Začneš niečo písať "Len tak mimochodom" a zaberie nám to asi polovicu článku. . . Chcela by som urobiť nový desing. Dúfam že ho stihnem urobiť dnes a aj ho nastaviť dnes. Ale to hovorím len tak aby reč nestála. Tak zajtra mám zubára. Bola som na preventíve a tam mi vlastne našiel taký malí kaz takže zajtra mi bude musieť vrtať [ako sám povedať asi 1 mm]. O budúcnosti som už písala dosť takže začnem niečo o minulosti, ktorá je našťastie minulosťou. Áno 8. deň v škole. . . Ako prvú hodinu som mala Ruský jazyk. Ten učiteľ má štve! . . . a ďalej to radšej nekomentujem. Druhú hodinu sme len písali ako divý a ja už ani neviem čo sme tam písali, najprv som stíhala ale potom už iba " Čo aké je ďalšie slovo?" A od Ivy som počula iba " Ja neviem, nemám napísané ešte ani toto." Druhú hodinu nechcem komentovať. To bola matika a ja som na učiteľku celý čas pozerala ako na zjavenie, ničomu čo povedala som nerozumela . Keď som sa spýtala Ivy by mi to nevysvetlila povedala mi " To by som to asi musela najprv pochopiť aj ja!" štvrtá hodina bola Anglický jazyk. Tá učiteľka ma tiež štve ale iný spôsobom. Prišla do triedy štvala sa že sme nemali za domácu úlohu to čo chcela aby sme mali za domácu úlohu, ale pri tom nám ona dala za domácu úlohu niečo iné, Potom vyvolala spolužiaka z toho čo sme naozaj mali za domácu úlohu. On nevedel vôbec nič a dala mu jednotku! Potom nasledovalo Náboženstvo. Mám ho aj rada. A nakoniec Slovenčina. Z ktorej som šla o 20 minút skôr preč Lúčím sa 





anie*

AhojQy . . . alebo " Mne sa z toho dvíha žalúdok!"

10. září 2010 v 15:14 | anie* |  ... Pretože sa nepotrebujem na svet pozerať ružovými okuliarmi
asfghjkl
Nechápem prečo ma nenapadlo napísať tento článok skôr. Ale včera ma tím tak vytočila jedna fľandrička z našej triedy takže hneď som mala jasné v tom aký článok napíšem keď sa v Piatokvrátim zo školy domov. Určite ste aj vy niekde zaregistrovali tie khúúúl slOvćzQa kTorÉ sÚ nAoZaJ VeĽmI čItAtEľNé, Včera som sa pokúšala zamýšľať nad tím prečo takto píšu nielen fľandričky z mojej triedy ale aj niektorí ľudia na svojich blogoch [klávesnicou to asi nebude ] . Napadli ma iba dve veci. Buď majú vymyté mozgy alebo si keď taQ píšu pripadajú dospelé, lenže môj názor je že dospeješ vtedy ak to prestaneš všetkým dokazovať[ ale veď nikdy neviete možno sa tie dve veci transformujú do jednej, napríklad v prípade Princeznej sa to tak stalo ]. Asi to bude tím že si pripadajú nijak extra khúúl. Ale ja neviem čo je khúúl na tom že všetkom loWísQujem a mucQuám. Ale dá sa povedať že ich svojim spôsobom obdivujem . No predsa v jednej vete použiť 5-krát "slovo" nEjwíícz, mOcinQyy a mUcQ nedokáže hoci kto. Ja osobne by som radšej zrušila blog ktorí milujem ako znížiť sa k loWísQovaniu. Ďalšiu vec ktorú nechápem je ako také blogískyy môže niekto navštevovať. Ale vlastne prečo sa čudujem keď vlastne tie blogííísky navštevujú
ľudia s rovnakým vyjadrovaním a rovnakou slovnou zásobou [ to znemená od AhOjQy až po eSbÉčQo ].
No aj tak mi vrtá v hlave ako to môžu čítať? ! Pretože
ja keď si prečítam iba jedno taQéto slOvíczQo rozbolí ma hlava. Ak by s niekde usporiadala anketa o najhoršie takéto khúúúúúúúúúúúúúúúl slOvíczQo tak mi to okamžite povedte! Nominujem slovo HAFO! Pretože pri ňom ma nielen rozbolí hlava ale aj sa mi obráti žalúdok. To slovo jednoducho neznášam. Keby som mala robiť rebríček takýchto najhorších slov , slovo hafo by som dala bezkonkurenčne na prvé miesto. Pretože toto jediné slovo nerozlúštime.
Na preloženie slova loWśQujem treba veľa času ale aspoň sa nijako dovtípim čo to znamená.
Niekto
by mal už konečne urobiť slovník takýchto odporných slov aby sme konečne poznali čo znamenajú. . .
anie*

Ja som sa konečne dokopala aby som po dlhšej dobe napísala nijaký článok k téme týždňa

7. září 2010 v 15:50 | anie* |  ... Pretože sa nepotrebujem na svet pozerať ružovými okuliarmi
Pri pohľade na tému týždňa som začala spomínať na všetky veci ktoré sa mi stali po prvý krát. Od môjho narodenia až po prvý deň v škole po prázdninách sa tých vecí ktoré boli prví krát stalo viac. Asi najlepšie čo sa mi prvý krát stalo bolo to že som sa narodila. Ale keďže je blbosť písať o udalosti ktorú si vôbec nepamätáte tak. . . 

Pamätám sa keď som šla prvý krát do kina. Mala som 9 a šla som na nijaký animovaný film. Veľmi som sa tešila pretože som v kine v živote nebola. Doteraz viem presný dátum kedy sa ten animák premietal. Viem presný čas a viem aj na ktorý animák som šla. Vtedy som to strašne prežívala. . . Aj keď to bolo len v našom kine-nekine. Asi nechápete čo znamená kino-nekino. . . V mojom meste nemáme kino. Máme iba kultúrny dom v ktorom sa premietajú filmy a konajú sa tam aj všelijaké podujatia. Okrem toho tam filmy chodia asi o 7 mesiacov od Slovenskej premiéry. Takže hneď keď budete môcť ísť na film do nášho  kina-nekina film už bude dávno na DVD. Takže preto radšej filmy sťahujem :D. V "normálnom" kine som bola prvý krát až tohto roku. Bolo to presne 24. Februára. Šli sme s triedou na Avatar v 3D. Dá sa povedať že aj to som prežívala. . . Predsa som prvý krát šla do normálneho kina na film v 3D. Dokonca som šla prví krát na film v 3D! A teraz sa asi budete smiať[ aj keď si myslím že ste sa dosť nasmiali na tom kine-nekine] ale bol to aj môj prvý výlet do mesta menom Košice. S Ivy sme sa veľmi tešili pretože aj pre ňu bolo toto všetko prví krát. Teda aj keď si viac všímala pekného chalana ktorý pracoval v tom kine ako film[ nehovorím že ja nie ale snažila som sa  dávať pozor aj na film aj na toho chalana ] mali sme asi ešte týždeň o čom rozprávať :D. Ďalej som si spomenula na svoju prvú zmrzlinu. Mala som 3 a mama mi kúpila kopček zmiešanej zmrzliny. Mama chcela aby som si vybrala svoju obľúbenú. Nakoniec som si veľmi obľúbila zmiešanú :D. Dokonca ma teraz aj s tím "prví krát" som si spomenula na to ako som prví krát počula toho Justina Biebera. Každý o ňom básnil a ja [ aj keď som nikdy teen star rada nemala, s výnimkou Taylor Momsen samozrejme ] tak som si ho pustila na youtube. Počúvala som ho asi minútu a potom som povedala " Bože to dievča tam bude dlho ako predohru spievať. Kedy konečne začne ten Bieber. . . ." . . . A až vtedy po minúte a 12 sekundách mi to došlo že kto spieval celú tu minútu. No ešte šťastie že som ho počúvala doma sama na youtube a nie na hodine informatiky pretože to by bol fakt trapas :D! Pamätám si svoju prvú obľúbenú knihu - Môj macík. Milovala som ju a každý deň mi ju mama musela čítať aj keď som ju poznala naspamäť. Dodnes ju ešte mám. . . A keď sa bude rozpadávať tak ju zlepím. Tej knihy sa nikdy nezbavím! Je to moje detstvo. Moja súčasť. Ako som aj v svojom jednom článku napísala o nej : 
 "Toto je moja srdcovka. Ako dvojročná som túto knižku vedela naspamäť a stále som ju všetkým recitovala. Aj mi na konci bolo ľúto toho dievčatka že ju rodičia na konci zbijú. Pár krát som pre to aj plakala ale mama mi povedala že to s nimi vybaví aby ju už nebili. A ja som jej verila :]. A uverila by som jej aj dne :D pretože tú knihu milujem je to kúsok môjho detstva"
Niekto si pomyslí prečo som len naviazaná na detskú knižku a že je to trápne. 
Ale pre mňa je to ako kúsok zo mňa. Je to moja prvá obľúbená kniha :]. 
Na svoju prvú kamarátku si dobre pamätám pretože je to Jules. . . Odkedy prišla prví krát k nám ako 2-ročná až po súčastnosť sme kamarátky. Niekedy zabudnem že je to moja sesternica pretože mám pocit že je to moja sestra. Keď teraz cez leto odišla plakala som. Veď ako inak. . .

Je veľa vecí ktoré sa stali prvý krát. A sú skvelé. A teším sa na tie ktoré sa ešte stanú. Ako prví krát navštívim Jules v NYC, keď pôjdem prví krát do Londýna. . . 

anie*

I am not strange, I am just not normal

2. září 2010 v 18:59 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky

741236985
Prví školský deň. . . Čo napísať? Vlastne som napísala článok o ňom hneď keď som sa vrátila zo školy a nakoniec sa vypol počítač takže článok bol navždy stratený. Na moje počudovanie som to zniesla celkom statočne a rozhodla sa napísať nový článok čiže tento. Šla som spať o desiatej ale zaspala som až nad ránom a potom som sa ešte o štvrtej zobudila pretože som musela ísť na WC. No pekný začiatok. . . Nejako som už len zaspala ale potom o šesť tridsať znova vstala pretože už bol čas. Vstávať sa m nechcelo ale musela som [ ako to slovo len nenávidím] okrem toho bola riadna zima a tak som sa na raňajky do kuchyne dotackala celá zabalená v plachte. Zobralo som si svoju mliečnu ryžu. Bohužiaľ ostala iba jahodová pretože moja sestra musela zobrať karamelovú. Áno, ďakujem ti! Ako som tak jedla tak som tú plachtu musela zababrať. Potom som sa v rýchlosti obliekla a do kabelky dala veci ktoré som si včera pripravila. Ostávalo mi ešte 15 minút. Tak som si zapla televízor a pozerala Teleráno alebo čo to išlo. Mala som zatvorené oči a nevnímala čo sa okolo mňa deje. Škoda že som nezaspala . . .
Sestra ma s môjho polospánku vyrušila a tak mi neostávalo nič iné iba obuť sa a vyraziť. Cestou som stretla Ivy. Bolo mi čudné že je sama pretože ona a Holly chodia do školy vždy spolu. Sama nevedela čo sa stalo.
Jednoducho u nej zazvonila a jej babka jej povedala že ona do školy už šla. Vonku bola riadna zima a keď sme dorazili pred školu tak sme tam chvíľu stáli
mrzli a potom sme nabrali odvahu prekročiť prah školy. Sadli sme si na lavičku a chvíľu pozerali do blba. Potom sme iba pozerali blbo keď sme videli ako Holly a Princezná idú ruka v ruke do školy. Úprimne mne to bolo jedno pretože s ňou som už skončila ale Ivy tam stála akoby videla ducha Marilyn Monroe ako tancuje s duchom Michaelom Jacksonom a do toho im spieva duch Elvisa. Šli nás ešte pozdraviť ale potom sa odobrali do kruhu triednych sliepok ku ktorým
[ našťastie ] nikdy patriť nebudem. O chvíľu sme šli pred tú školu aby sme si vypočuli príhovor riaditeľa školy . Ten istý príhovor opakujujúci sa asi od roku 1980. Stáli sme s Ivy akurát pri dvoch najdementnejších chalanoch s triedy. Ony stáli vedľa matky budúceho prváka. A ako vždy robili samé hovadiny až nakoniec to tá matka nevydržala a vyhľadala našu triednu ktorej povedala " Títo dvaja sa správajú ako úplný hlupáci." . Nič proti nej ale nazvať tých dvoch hlupákmi je urážka všetkých hlupákov. Po príhovore riaditeľa začal príhovor zástupkyňa taktiež ten istý opakujujúci sa od otvorenia školy. Potom tam dievčatá z druhého ročníka tancovali, ďalej jedna tretiačka spievala Horehronie od Kristíny a možno tam aj  niekto recitoval, už si to nepamätám. Nakoniec roztriedili prvákov do dvoch tried
a potom sme sa všetci konečne odobrali do tried vyriešili hovadiny a nakoniec sme sa vrátili domov. Možno sa vám to zdá
ešte ako v pohode prví deň ale pre mňa to bol trapas. Veľký trapas! Asi by som sa teraz mala zamýšľať nad zajtrajškom a ako to bude zajtra s tou angličtinou, telesnou a fyzikou. Ale mne po hlave behá tá stránka. Po dlhšej dobe som si urobila desing z uzšiou
stránkou ale nesedí mi takže musím spraviť nový desing. . . Asi ste si všimli ten nadpis. To som nepovedala ja ale človek menom Salvador Dalí. S týmto maliarom som sa po prvý krát stretla keď som pozerala hitóriu lízatiek Chupa Chups. Zistila som že nevrhol obal. Potom neskôr mi raz niekto povedal " Si taká zvláštna. Taká zaujímavá . Si taká čudná ako tí umelci. . . Veď chceš byť herečka a asi presne taká. . . zvláštna. Niečo ako Salvado Dalí." A potom mi učiteľka výtvarky, keď som jej doniesla svoj obraz na tému "Voľná téma" povedala že kreslím tak surrealisticky. Pozrela som sa na ňu pohľadom " Ale teraz mi to povedzte normálne." Tak mi tam začala ukazovať všelijaké brožúrky o surrealizme. S tímto človekom nemám veľa spoločného ale dá sa povedať že ho istím spôsobom obdivujem
. . .

Okrem toho. . . Čo teraz čítate? Ja knihu ktorú som dostala na narodeniny. . .
anie*


Koniec prázdnin. Tá veta ja ako za trest nie?

1. září 2010 v 13:38 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Birthday cake
Dievčatá a torta
Holly na oslavu neprišla. Čo ma ani tak netrápi pretože si myslím že bez nej tam bolo lepšie. Ja jej už asi nikdy nebudem schopná odpustiť. Myslela som si že to bude trápna oslava ale vďaka tomu že tam nebola Holly to bola celkom haluz. Bola u nás celkom sranda. Ale sestruuž nebavilo byť doma a preto som sa rozhodla že by sme mohli ísť na chvíľu vonku. Šla s nami aj moja sestra lebo mi bolo trápne ju nechať doma. Prechádzali sme sa a mojej sestre sa zachcelo ísť na pešiu zónu. Dobre, veď prečo nie? Akurát sme sa chceli pozrieť na program kina či náhodou nedávajú niečo zaujímavé. Ale namiesto toho sme my videli niečo zaujímavé. Princezná sediaca so svojou dvornou dámou č.1 [ale ako jej to hovorí vlastne ona? Najlepšie kamarátka na život a na smrť?
]a na tej istej lavičke zhodou okolností sedela aj Holly. Ó chúďa Holly určite ju násilím uniesli z jej bytu a potom priklincovali k lavičke. Ale mne by bolo jedno aj keby s nimi šla von dobrovoľne. Čoho je "veľmi malá pravdepodobnosť".
Jediné čo som na tej koze zbadala netradičné je že mala vo svojej hube svinstvo ktorému sa hovorí aj cigareta. A ako raz povedala " Môj frajer prestal fajčiť kvôli mne." A ona asi začala samozrejme kvôli nemu. Ale nečudujem sa. U nás sa tí pod 18 dostanú k alkoholu a cigaretám ľahšie ako tí nad 18. Napríklad jedna moja spolužiačka má mamu. Tuhú fajčiarku. A keď jej "sem-tam" ukradne nijakú krabičku tak si myslí že ju jednoducho vyfajčila. No ale kde som to s.. Aha no Holly nás uvidela ale nesnažila sa [ narozdiel od nás ] tváriť že nás nevidí. Zčala na nás kývať a Princezná a Dvorná dáma č. 1 urobili to isté. Ale prečo? Tiež vám to nedáva zmysel. Vyzerám snáď ako krava bez mozgu? A ani neviem ako sa to stalo ale . . . ODKÝVALI SME IM TIEŽ. Ale prečo? Do riti?! Prečo? ? ? Mala som jej ukázať prostredník. . .
Jahodová torta