Říjen 2010

2o.1o. 2o1o [ Streda ]

20. října 2010 v 17:11 | anie* bitter-sweet |  Moje sladkohorké myšlienky
šálka s čajom
Asi by som sa mala teraz vyhovárať a napísať román o tom že som nemala čas alebo o tom že som nemala čas [ nepozerajte sa tak! Nič lepšie ma nenapadlo ]. Vlastne času bolo kopu ale písať nebolo o čom. Ale dobre, uznávam že aj keby bolo o čom tak by som sa zjavne nevedela dokopať ani k jednému článku. Ale teraz som celá šťastná že zas a znova môžem ťukať do tej klávesnice a že môžem prestať bez toho aby som po pozretí na obrazovku uvidela 5 slov. . .

Poviem vám, je to nádherný pocit mať otca
[
A to nehovorím iba preto lebo toho svojho vidím raz do roka ]... Keď som bola malá tak ma štvali tie otázky spolužiakov " Prečo tvoji rodičia nežijú spolu keď niesu rozvedení." Ako osem ročné dievčatko som nevedela čo povedať teraz by som povedala " Do riti čo sa ti do toho staráš. Jednoducho som sa narodila do rodiny kde mama žije v inom štáte ako otec a aj napriek tomu že sa majú nesmierne radi kvôli určitým veciam to nejde a do toho je ťa h..." Ale po čase sa dá zvyknúť aj na tie reči 50 ročných báb ktoré sa každý deň o 16 zhromažďujú pre bytovkou aby si rozpovedali najnovšie klebety. Zvyknete si že meno vášho otca je spojené s prídavným menom nezodpovedný. Aj keď opak je pravdou. . . Zbožňujem takých to ľudí ktorý svoj rypák pchajú do vecí do ktorých je ich nič! a ešte si o tom aj verejne diskutujú. Ale zas to nie je také tragické, po čase ich to prestane baviť vlastne aj trocha zveličujem
[ asi začnem písať nijaké sciene fiction ].Ale čo je dôležité môj otec prišiel v Sobotu takže sme znova jedná rodina. Aj keď iba na tri týždne. . . Ale ja si to už neviem prestaviť ináč takže ma neľutujte. Niežeby ste to mali v pláne ale. . . Niekedy mám ale pocit že mu nedávam veľmi na javo ako mi na ňom záleží. Ach do riti. . . Prečo len nedokážem nikomu povedať ľúbim ťa? Prečo?

Ó môj Bože toľko som sa rozpísala že už ani neviem čo som to chcela. Aha už mi to doplo. Akop iste viete chodím na umeleckú školu na dramatický krúžok
[ dokonca toho roku aj absolvujem ]. A učiteľka sa rozhodla prihlásiť moju skupinu na Festival Pan
[ to je vlastne celoslovenská súťažná prehliadka pantomímy a pohybových divadiel
]. Teda nie celú skupinu ale iba niektorých šťastlivcov
[ sama neviem či to myslím vážne alebo iba ironicky ] medzi ktorými sa ocitlo aj moje meno. Je zvláštne ako si niekto mohol vybrať dievča ktorá ma iba skúsenosti z činohrou. Mňa to vlastne nikdy k pantomíme neťahalo. Moje srdce bilo pre činohru [ ...a film ]. Ale učiteľka hovorí " Keď ti to nič nedá, tak ti to dá aspoň príjemnú spomienku."
Najväčšia haluz však je že hosťom na tomto, nazvime to festivale, má byť Milan Sládek. Ak vám to meno nič nehovorí tak nie ste sami mne niečo začalo hovoriť až v Pondelok keď nás s tím učiteľka oboznámila:
Učiteľka: "...... a hosťom tam má byť Milan Sládek [ divné pohľady smerom k učiteľke ].. . . Nehovorte že vám to meno nič nehovorí!"
JA: " A malo by."
Učiteľka: " Hej, je to zakladateľ pantomímy na Slovensku."
. . . ehmm nič lepšie som si naozaj nemohla želať. Pri našom výstupe si pomyslí " Nezakladal som to pre takých ľudí." Jediná smola je že keď tam niečo pokazím nemôžem to obkecať. Môžem kopať nohami a rukami. . . a spraviť zo seba idiota pre takou osobnosťou. Držte mi palce možno no to bude iba polovičný trapas.

Ale do toho je ešte mesiac. V poslednej dobe ma štve jedna vec - VSTÁVANIE do školy. Začala som dokonca chodiť spať o 21 ale aj tak sa ráno zobúdza z polootvorenými očami a s pocitom že na pol ceste odpadnem. Aspoň cez víkend si pospím... OMYL! Som z toho už taká zdeptaná že cez víkend vstávam rovnako ako cez týždeň.

Začala som sa učiť po Francúzsky. Zatiaľ viem iba Oui, Non,
Peut-être, Salut, Au revoir, Meci, Excusez-moi, Je t'aime a jednú vetu ktorá mi je úplne zbytočná keďže ešte neviem po francúzksy Parlez-vous français?

Chaos

16. října 2010 v 10:46 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Obrázok ku článku
Nepatrím medzi tých ktorý sa vyžívajú vo vyplňovaní reťazákov [vlastne som v živote nevyplnila ani jeden]. Ale tento ma zaujal, nielen preto lebo je písaný v angličtine ale aj preto že tam musí hrubo vyznačiť vetu ktorá ťa vystihuje. A okrem iného som Cathy <3 sľúbila že ho vyplním. Aj tak nemám nič iné na práci
[vlastne mám mať rande s vysávačom ale upratovanie počká]. A písať nemám aj tak o čom pretože celý týždeň sa dáa vystihnúť v jednej vete " Tento týždeň bol blbý, únavný, nemožný a trápny!"

Niektoré niesu vyplnené a možno sa na mňa hodia ale ja som im nerozumela
19.10.2010. 
Zajtra čakajte normálny článok  

Aspoň že zajtra je Piatok . . .

7. října 2010 v 18:51 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Dievča na lavičke
Musím vám niečo oznámiť. Ste prví ktorým to hovorím . Takže. . . Prechádzam na inú školu. Asi tušíte že prečo. Áno, vďaka mojím skvelým spolužiakom ktorých nenávidím viac ako sa len nenávidieť dá. Toto rozhodnutie sme dnes s mojou mamou urobili. Asi sa teraz pýtate prečo to nevydržím veď do ukončenia základky mi ostáva iba kúsok a potom si pôjdem na svoju vysnívanú hereckú školu. Nevydržím to lebo sa to vydržať už nedá. Pred troma dňami to vyvrcholilo do extrému. Situácia vyvrcholila
do extrému a ja v tej triede nemôžem/nedokážem dýchať ten istú vzduch ako oni. Preto som sa rozhodla odísť. Nastupujem po pol roku. Najhoršie na tom je že Ivy o tom nevie. Neviem si predstaviť moment keď jej to oznámim. Hlavne nie tak skoro. Ale zas nechcem niekedy v Decembri keď budeme sedieť v kaviarni, piť horúcu čokoládu a ja len tak medzi rečou " A len tak medzi rečou, od Februára prechádzam na novú školu takže ťa nechám s tými psychopatmi samú ." Tak to jej rovno môžem ísť 10. Februára 2011 na pohreb. Neviem si predstaviť ako to tam bezo mňa zvládne. A čo ja bez nej? Možno nijakou útechou je že moja budúca škola je od mojej budúco bývalej školy len o niečo ďalej, takže budeme môcť aj naďalej chodiť do školy spolu. Ak teda na mňa nebude do smrti naštvaná. A možno sa všetko utrasie a ja nikam nebudem musieť prechádzať. Aj keď pochybujem. Po tom čo mi Ivy povedala. Začala navštevovať psychologičku. Hádajte z akého dôvodu? Znížené sebavedomie. A hádajte kto jej na to dôvod dal? Jasné že spolužiaci zapríčinili že múdre a inteligentné dievča nemá žiadne sebavedomie a je utiahnuté. Nemusíte Ivy ľutovať. Ona je v poriadku. Keď som bola menšia tiež som navštevovala psychológa. Lenže sa bojí že keď sa o tom dozvedia spolužiaci začnú jej hovoriť že je psychopat a že je na práškoch a iné hovadiny. Niekedy mám pocit že sa zasekli v 3. ročníku pretože aj moja mladšia sestra je vyspelejšia ako oni dohromady. To je samozrejme pochvala pre moju sestru. Ako tak pozerám a čítam tento svoj článok zistila som
že som zatiaľ nenapísala dôvod odchodu na inú školu. Vlastne som každému jednému vykričala do tváre čo si o ňom myslím a teraz tam mám ešte väčšie peklo ako po minulé roky. Nikdy som im nedovolila urážať ma, nikdy som sa nehanbila za svoju národnosť, nikdy som nemala potrebu pchať sa im do zadku, nenosím make-up a lá mestská štetka, nemám potrebu chodiť s každým chlapom v meste a [čo je najdôležitejšie ] mám mozog . Našu Princeznú štve že sa jej nepchám do toho jej malého zadku
a tak si vymyslela plán ako ma zničiť. Je to celkom pekné až na to že mňa tak ľahko nezlomí. Zajtra budem mať asi veľmi ale veľmi náročný deň takže dne som si už radšej stiahla dva filmy. Moja osvedčená metóda proti depresiám z reálneho sveta - utekám do depresií filmového sveta. Sú to Little Ashes - a je mi jedno že tam hrá chlapík menom Pattisnon ja som zvedavá na Daliho, aj keď si skôr myslím že zaujímavejší film bude Dali & I: The Surreal Story - a Ples príšer. Wow to je už toľko hodín? Asi by som už mala končiť. Takže prajem vám nádherný zvyšok pracovného týždňa a krásne prežitý Piatok poobede. Už sa neviem dočkať kedy znova napíšem

Vaša milujúca
anie*

Musím prestať myslieť na to lietadlo, musím prestať myslieť na to lietadlo, musím prestať myslieť na to lietadlo. . .

5. října 2010 v 18:25 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Prišla som na to že som závislá na banánoch v čokoláde. Samozrejme som na to neprišla len tak ale v Sobotu večer keď som pozerala I ´ m not there som zjedla 9 banánov v čokoláde. A spomenula som si že iba o jeden menej som zjedla pred týždňom. Vlastne si už po Sobote neviem predstaviť že by som Sobotný večer trávila bez banána v čokoláde v ruke. Prečo len musia byť tie sladkosti také návykové :D? Aspoň že viem kedy prestať :D. Ináč I ´ m not there patrilo do Soboty k tím 3 filmom ktoré som nevidela a v ktorých hral Heath Ledger. Oveľa radšej by som bola keby ich bolo viac pretože to by znamenalo že žije a točí nové filmy. Je smutné čítať to čo povedal hen ten
Spielberg že mal úlohu pre Heatha a ešte smutnejšie bude keď si stiahnem Dirt music a po celý ten čas budem rozmýšľať [ ak to vôbec niekto natočí ] aké by to bolo keby tam hral on. Bohužiaľ nie je prví ani posledný čo sa predávkoval, je to fakt smutné. Trochu som sa aj potešila že na ČT2 má ísť v Nedeľu o 9:45 dokument o Heathovi. Ale to som zvedavá ako sa na to budem pozerať. Možno si hovoríte že preháňam ale jednoducho on bol mojím obľúbeným hercom keď som v 7 alebo v 9 videla 10 dôvodov prečo ťa nenávidím. Vždy som chcela byť herečka a obdivujem ho za to že nebral každú úlohu a do svojho výkonu dal všetko. Hral srdcom. To bolo zo čo mu môžu a mohli závidieť tí hollywoodsky manekýni ktorý okrem toho že sa usmievajú do kamery nevedia nič.
Vedel z každej postavy spraviť nezabudnuteľnú postavu. Herci ako on by nemali odchádzať tak skoro [stavím sa že Miley Cyrus a Taylor Lautner budú žiť večne ]
. Ale teraz na inú tému pretože sa tu ešte rozplačem :D :]. Včera som sa rozhodla že si dám ostrihať ofinu. Ale nie tak sama od seba ale pozerala som rozhovory o filme Never let me go. To o čom hovorila Keira, to som rozumela až na druhý krát pretože prví krát môj pohľad zamestnali jej vlasy a všetky moje zmysli sa upriamili na tie dokonalé vlasy. Ešte nikdy som nevidela žeby jej nijaký účes nepristal. Buď má dokonalého kaderníka alebo jej pristane všetko?. . .
Ale to by som nebola je keby som sa nebola posťažovala na školu. Ach,
tá škola! Keby len tí rodičia vedeli kam nás každé ráno posielajú! Napríklad dnes na Literatúre. Učiteľka blúdila tím svojim pohľadom po zozname žiakov a ja som sa naklonila k Ivy a povedala jej
" Ja to cítim, pôjdem odpovedať." A ako vždy som mala pravdu. Zázrakom so mňa niečo vyletelo. Niečo čo dávala zmysel. A tak som dostala 2 :].A
Chémiu mi ani nepripomínajte. Niekto si vymyslel že je písomka a tak som celú prestávku strávila opakovaním a modlila sa aby na školu spadlo lietadlo a ja ako jediná by som vyšla bez ujmy na zdraví. Vlastne to nebola celá prestávka ale iba dve minúty pretože tie ostatné tri minúty som strávila prepisovaním cvičenie z Angličtiny ktoré sme samozrejme ako inak museli urobiť v škole! Som rada že sme tú písomku nepísali lebo by to dopadlo ako na Fyzike. Tam sme písomku písali. 20% z toho som tipovala, 40% vedela a 40% som nevedela. Nakoniec som tam popísala nijaké bludy. Najlepšie na tom všetko bolo že zazvonila a mne chýbali dve úlohy. Rýchlo som si v otázke buď A,B,C alebo D tipla a v tej druhej som tam narýchlo niečo napísala a potom. A vtedy moju myseľ po prví krát pohltila predstava o lietadle [aj keď mi stále nejde do hlavy kde by sa v Bohom zabudnutom meste vzalo lietadlo ]. Na matike sa opakoval scenár . . . Učiteľka blúdila tím svojim pohľadom po zozname žiakov a ja som sa naklonila k Ivy a povedala jej
" Ja to cítim, pôjdem odpovedať." A znova som mala pravdu. A znova zo mňa niečo vyliezlo a znova som dostala 2

Takže článok som už napísala teraz musím vziať do ruky vysávač

2. října 2010 v 15:57 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
coca-cola
 A znova sme mali rodičovské! Je zvláštne že to píšem keďže naposledy bolo asi niekedy pred pol rokom . Vlastne mi ešte nedochádza že do školy chodím už 21 dní. Skôr mám pocit že je to 21 rokov vkuse a učitelia robia všetko možné aby sme mali takúto mladistvú podobu [ je to naozaj podozrivé že nám v škole dali automat na mlieko, nemyslíte?! Alebo by som skôr mala prestať pozerať tie sci-fi filmy?
] Ale radšej sa vrátim sa k rodičovskému [ ach celá ja vždy odbehnem od témy. . . ako napríklad aj teraz] moja mama neprišla. Tvrdí že rodičovské na začiatku roka je len na poplatenie rodičovského a preberanie koncoročného výletu [ je zaujimavé ako sa dá plánovať koncoročný výlet v Septembri ]. Ale to nebol ten dôvod prečo sa mama nezúčastnila rodičovského. Vlastne je to preto lebo mi musela odniesť kabátik do čistiarne. Nepozerajte sa tak, ja som ju do toho nenútila s tím prišla ona. A vyzeralo to asi takto:
Ona: Chceš odnesiem ti kabát do čistiarne.
Ja: Keď chceš. . .
O rodičovskom by som vám bola napísala skôr lenže sa stala taká vec. V Stredu sme mali celý deň odpojený internet a akurát keď ho zapojili
sa nám pokazil počítač. Takže musel ísť do opravy. Tam bol až do včerajška. Ale to najhoršie ešte len príde! . . . Chcela som spraviť nový desing, lenže mi v tom zabránila jediná vec. Ten "skúsený " programátor mi vymazal photoshop! Vtedy som chytila taký záchvat že som sa bála že
mama zavolá psychiatriu! Chcela som napísať článok ale bola som taká naštvaná že by som asi aj vymazala blog. A to by som si vyčítala ešte viac. Piatok bol celkovo film na veľké H. Mala som mať 8 hodín, čo znamená žeby som z cvokhouse [ čítaj škola ] vyšla o 15. Našťastie som 8 hodín nemala ale nanešťastie ich budem mať na druhý Piatok . Je smutné že to že je život taký krutý zisťujem v takom mladom veku.
V Piatok sme mali mať aj písomku z Matiky a Fyziky. Ani na jedno som sa nenaučila. Ale myslím že musím. Keďže sa už tak dlho odkladajú. Mám pocit že teraz mi ten tam hore dáva poslednú šancu.
Okrem toho na Literatúre chce učiteľka stále naša učiteľka básničky. Neviem ako jej to mám povedať že to čo píšem je taká šuflíková zbierka básní ktorú zverejním raz za čas na blogu a nemám chuť ich čítať pred celou triedou.
Ale aby som nebola taká depresívna ako vždy musím vám napísať aj jednu veľmi ale veľmi vtipnú príhodu :D. Aj keď tím naštvem Ivy ale jednoducho musím. Doteraz sa na tom smejem :D.
Ona ma mladšieho brata ktorý je prvák. Rozsadzovali ich a jeho posadili s takou až príliš hyperaktívnou dievčinou. A ona sa volá presne tak isto ako Ivy. A keď jej Ivy povedala že sa volá tak isto tak ona na ňu vystrčila nožnice. Škoda že som tam nebola ale predstava ako na Ivy malé 7 ročné dievčatko útočí nožnicami vo mne vyvoláva záchvat smiechu :D. Všimli ste si že tu už máme jeseň? Milujem jeseň a zimu. Zbožňujem chodiť v kabátikoch a cítiť pod nohami praskajúci sneh alebo praskajúce lístie. Zbožňujem prísť do pekne vyhriateho bytu s červením nosom. Milujem chodiť s Ivy na horúcu čokoládu. Milujem zimmné prázdniny. Zbožňujem sedieť a pozerať sa z okna na padajúce vločky. Milujem zimmný čas!