Listopad 2010

18.11.2o1o

18. listopadu 2010 v 19:44 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Dážď na okne
Milujem keď vychádzam zo školy a prší
Minule sa mi sníval čudný sen. Nie taký akože čudný ale čudný [kto pochopí čo týmto autorka myslela dostane lízatko]. Snívalo sa mi že som sa obliekala pri skrinkách. Lenže tá skrinka to bola skrinka ktorú sme s Ivy mali v 4. ročníku. Pri skrinkách som bola ja Ivy a moji 3 spolužiaci. Dvom z nich nebolo vidno do tváre. Všetci traja čítali. Prvý čítal knihu ktorú kedysi čítala moja sestra, druhý Rozprávky Pavla Dobšinského a tretí ktorému do tváre bolo vidno čítal Súmrak. Ivy mu povedala " Doma mám 6 pokračovanie. Volá sa Zatmenie Slnka." Je veľmi dôležité aby ste vedeli čo čítal pretože mená postáv z môjho sna vychádzajú z tej knihy. V tom sne som bola zamilovaná do chalana menom Jacob
ktorého som vola Jake. Lenže on chodil s dievčaťom menom Bella. Ivy potom povedala " Milujem tú časť vkde Bella pobozká Jakea. Ou prepáč nemyslela som toho tvojho. Ale môžeš to skúsiť z Edwardom." . . . en Edward to bol akože môj spolužiak ktorému bolo vidno do tváre. A potom Ivy kecala také blbosti a ja som jej nakoniec vrazila a rozbila som jej nos. Obliekla som si bundu, ktorú som mimochodom nosila v 4. ročníku a vyšla zo školy a vzala tašku ktorú som mala minulého roka. Lenže ja som vyšla zo školy cez školskú záhradu. A od dverí ktoré vedú do školskej záhrady majú kľúč iba 3 vyvolený. Keď som bola na konci školskej záhrady bez problémou som vyšla cez bránu. Ku ktorej má kľúč iba jeden vyvolený. Na školskom dvore sa hrali ryšavé dievčatka ktoré vyzerali rovnako a aj sa rovnako volali - Renesme. Prešla som okolo knižnice a zbadala som že nemám na sebe budndu. Tak som šla za jednou s tých Renesmeeem a spýtala som sa či som na sebe mala nijakú bundu keď som prišla. Povedala že nie. Tak som sa vrátila po bundu ktorú som mala na zemi vedľa mojej tašky. Pri schodoch som uvidela tú Bellu ktorá sa na mňa pozerala takým zvláštnym pohľadom. Chcela som si ísť zobrať svoju vetrovku a potom sa tej Belly spýtať či chodí s Jacobom a ak by povedala áno povedala by som jej že je to dobrý chlapec. Čo som samozrejme nestihla pretože som sa zobudila. Je to naozaj skvelé ako sny opisuje DiCaprio v Počiatku lenže o takých snoch ja môžem iba snívať.

 Lenže teraz späť do reality. Verili by ste že u nás v našej malej Ospalej diere [tak naše mesto nazvala Jenny, súvislosť s Burtonovým filmom ale nehľadajte.] sa pre týždňom konali naše z roka na rok úbohejšie Vianočné trhy. Ja som na ne vlastne ani nechcela ísť, vladstne ja na naše z roka na rok úbohejšie Vianočné trhy nechodím nikdy ale Ives tam strašne chcela ísť a ja som si povedala " No nič aspoň si kúpim gofre :D." Ale celé tie z roka na rok úbohejšie Vianočné trhy by som mohla zhrnúť v jednej vete. Takže: " Stánky boli úplne blbo rozmiestnené, ľudia sa tam tak tlačili že aj sardinky v konzerve majú väčší komfort, všade bolo cítiť pivo klobásy a kofola, skoro ma o cikal pes . . . " I keď to z mojej pravopisne zlej vety vyzerá ako nočná mora bola to celkom sranda. Veď keď som niekde s Ivy vždy je to sranda. Zbožňujem ju za to že vie v ktorej chvíli môže žartovať a v ktorej zasa nie. V Liptovskom Mikuláši mi bude veľmi ale veľmi chýbať. Zhruba po hodine tlačenia sa medzi ľudí a blbo rozkladané stánky sme sa rozhodli navštíviť obchody. Keďže sa celá naša malá Ospalá diera tlačila na našich z roka na rok úbohejšie Vianočných trhoch obchody v obchodoch okrtem predavačiek nebol nikto. Najprv sme sa rozhodli navštíviť drogériu. Samozrejme hneď sme šli k parfúmom. Ivy sa zčala striekať Hannah Montannou a ja? Ja som si strekla Beyonce Heata. Ani neviem či to bolo tím že Beyonce v tej reklame využila [moju♥] pesničku Fever alebo. . . Vlastne ničím iným to byť nemohlo. Najprv mi Heat smrdel ale potom som mu prišla na chuť. I keď mi stále príde veľmi kvetinkový
[podľa tej fľaštičky som čakala niečo korenisté].   Ale stále trvám na tom že tá fľastička je otrasná :D. No a potom sme šli do takého jedného obchodu kde svojej sestre kúpila také náušnice. Znova však musím odbočiť od témy pretože som úplne zabudla napísať niečo o tom mojom slávnom pobyte v Liptovskom Miluláši. Takže odchádzam v Stredu, medzi tým sa mi bude určite chcieť napísať nijaký článok takže nemajte strach, a vraciam sa v Sobotu o pol noci. To je odo mňa na dnes všetko. Dobrú noc! :*


Toto som si nemohla odpustiť, milujem animáky a na tento sa MegaTeším :D

Článok! ! ! Po dlhšej dobe. . .

10. listopadu 2010 v 17:07 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Freedom

Rozmýšľam akoby sa dalo moje správanie ospravedlniť. Ale snáď vám budú moje výčitky svedomia dostatočným ospravedlnením. Možno znova zbytočne a prehnane dramatizujem ale každý jeden deň som myslela na svoj blog a na to ako sa majú moje milované a verte že som čítala každý váš článok, lenže komentáre som nepísala. Vlastne som nepísala vôbec nič pretože som nemala náladu. A v mojom prípade keď nemám náladu je lepšie nepísať nič. Nehovorím žeby sa nenašli ľudia ktorí radi čítajú bezduché riadky ale pre istotu. . . Vlastne som sa teraz chvíľu pozerala na monitor a uvažovala akým smerom sa bude môj článok uberať. Vlastne to neviem ešte stále ale spomenula som si na 4-dielnu mini sériu ktorú som stiahla ešte 26. augusta a pozrela minulý Pondelok, North and South. Síce mi to v niečom pripomínalo Pýchu a Predsudok [alebo skôr niekto mi pripomínal Mr. Darcyho? ]. Tenkoniec bol nádherný už som sa bála že neostanú spolu a nakoniec . . . Taká nádherná scéna. A tá scéne kde ju požiada o ruku , keď ho odmietla[čo som samozrejme čakala pretože o čom by boli tie ostatné časti 
] som sa skoro rozplakala . A to nehovorím o scéne ktorá bola pred keď Margaret schytala kameňom do hlavy namiesto neho. Slzy som mala na krajíčku aj pri tých slová  " Look back for me!" vtedy som si myslela že už koniec. Alebo to ako videl ju na vlakovej stanici s bratom. . . to som hystericky vrieskala. Našťastie šikovný fanúšikovia urobili nádherná videá s tími  najkrajšími momentmi. Nádherný seriál s nádherný soundtrackom.

Pamätáte sa ako som písala o tom že mi prišiel otec [asi áno keďže na ten článok ste sa pozerali vždy keď ste klikli na môj blog ]? Tak v Nedeľu znova odišiel. Ale to rozoberať nebudem pretože tu nie je čo rozoberať.
Vrátim sa k začiatku. Veľa krát som mala chuť vám napísať. Napríklad o mojej novej obľúbenej pesničke ktorú som si zamilovala od kedy som videla že Nicole Kidman vo filme Nine otvorila ústa a začala s prvými slovami.
Aktuálne okrem tejto pesničky závisláčim aj na soundtracku k filmu hodiny. To mi pripomenulo ako som si včera pohmkávala Unusual way a mama povedala " Čo keby sme šli do Viedne?" Samozrejme že to nepovedala len tak do trápneho ticha [ a trápneho pohmákania
]. Jenny ju presviedčala aby sme šli do Paríža a cestou sa zastavili v Taliansku načo mama povedala " Čo keby sme šli do Viedne." Ide o to že mama nenávidí cestovanie a Francúzsko nie je najbližšie a prekonať takú cestu len preto aby strávila jeden deň v Paríži? To radšej ostane doma. Sestra bola samozrejme šťastná prešťastná že uvidí štát kde žili Alžbeta Bavorská. Fascinuje ju totiž že aj napriek tomu že sa za Františka Jozefa1. vydala z lásky ona, namiesto jej staršej sestry ktorá nato bola predurčená. Ako ju poznám tak sa určite budeme musieť ísť pozrieť na jej mliečny zub s ktorým sa narodila. Takže ide sa do Viedne. Ale ešte pred tím sa ide do Liptovského Mikuláša na Festival pantomímy. Ja nebudem bojovať o pohár primátora mesta. Pretože tam musia byť 3 a nás je 5. Ale rozhodovala sa medzi mnou a spolužiakom čiže som to mohla byť vlastne ja. Sľúbila som im že tam budem pri nich ako podpora. Aj keď si skôr myslím že väčšinu času sa budem tváriť že k ním nepatrím pretože vy si neviete predstaviť aké kúsky tam ony stvárajú. Nie je to pekné akú dôveru v nich mám :D