6.12.2o1o

6. prosince 2010 v 17:20 | anie* |  Moje sladkohorké myšlienky
Snehuliaci
Tento moment by sa mal zapísať do histórie. Pretože som si sadla na zadok a dotkla sa klávesnice aby som mohla vyťukávať tento článok. Ale vlastne neubehlo zas tak veľa času od zverejnenia posledného článku [pol storočie, čo je v dnešnej dobe 50 rokov?]. Vlastne som ani nemala čas. Teda od Stredy až  do Nedele ako iste viete som bola preč. V Pondelok som sa z toho všetkého spamätávala. V Utorok som nemala inšpiráciu. V Stredu som dostala 4 a tak som sa musela začať učiť. No a včera som sa konečne pustila do môjho článku ktorí majú vytlačiť v novinách. Proste stále sa našiel nijaký posraný dôvod prečo som nemohla navštíviť svoj milovaný a zanedbaný blog. Asi by som mala opísať udalosti od Stredy až do Nedele. A to sa aj chystám urobiť. Takže bolo osem hodín keď sme odchádzali. Otec spolužiačky ktorá na mojom blogu bude niesť meno Anna sa ochotne ponúkol že nás odvezie. Šli sme štyria. . . Ja, Anna, ďalšia spolužiačka ktorej meno bude Tessa  [ to bude asi tím že deň pred cestou som pozerala "Nepohodlného" ] a môj kamoš menom Nate. To auto bolo 9 miestne aby ste si nemysleli že sme sa všetci tlačili v jednom malom autíčku. Učiteľka, šofér a Tessa sedeli vpredu. Úplne vzadu sa tlačili Nate a Anna a ja som sedela za Tessou a pred Annou a Nateom. Čiže som vlastne sedela sama. Do uší som si dala svoj player a počúvala soundtrack k Pýche a Predsudku. Počúvala som to asi tak  minút pretože do toho si samozrejme Anna musela pustiť svoje sexsongy a Rytmusa. Nate sa naštval a začal nahlas počúvať všetko od Paramore až cez Duffy. Potom si nahlas začal pospevovať Dont cha bez hudobného doprovodu a potom mu za obeť padli pesničky z Hriešneho tanca. Nakoniec ma žiadal aby som si sním zaspievala Time of my life. Keď som odmietla a keď odmietli aj Tessa s Annou začal si spievať sám. To samozrejme nebol zlatý klinec koncertu. Anna a Nate museli začať s prespevovaním pesničiek Michala Davida a Elánu. Snáď vám netreba hovoriť že Nate a ani Anna  niesu hudobne nadaný. Snáď iba ten hore vie ako by to bolo skončilo keby som nepožiadala šoféra aby zastavil pri najbližšej benzínovej pumpe. A viete čo je zaujímavé. Keď zastaviť nepotrebujete máte na každom 5 kilometri bezníznku a hneď oproti nej je druhá. Ale keď súrne potrebujete zastaviť tak  nikde žiadna benzínka nie je. Ale veď sme si zvykli na naše každodenné zákony schválnosti. A keď sme bo hodine našli benzínku zastavili sme a všetci sme vystúpili z auta. Ostali sme pozerať akoby sa práve pred nami zjavil Hannibal Lecter. Ale to bolo ešte divnejšie. Začala padať sneh. Ani si nepamätám kedy pred tím som naposledy videla sneh. Stála som tam na chodníku v hrubom zeleno-bielom svetri a začudovane hľadela na miniatúrne vločky ktoré padali okolo mňa. Možno by som na ne hľadela aj dlhšie keby že som si nespomenula že mi treba na Wc. Na wécko bol strašne dlhý rad. Akoby sa ľudia z celého Slovenska mali potrebu vycikať sa práve na tomto záchode. Nervózne som tam postávala a s nenávisťou hľadela okolo seba. Keď na mňa konečne prišiel rad skoro som od šťastia začala skákať. Konečne! Potom som do seba nijako hodila, už ani neviem čo ja som vlastne vtedy bola rada že som niečo zjedla. Nech už to bolo hocičo.  Zvyšok cesty bola Tessa a Nate ticho. Teraz neviem či sa im minul repertoár alebo ich boleli sánky. Viacej by ma však potešila tá bolesť sánky. Zaslúžili by si to.  A približne o 1 a pol sme boli na mieste. Nebojte sa. Tých trápností na dielňach vás ušetrím lebo by som sa za to hanbili aj po smrti. A prejdem rovno na 18-hodinu večernú kedy sme sa ja a Tessa vracali celé unavené, spotené, dehydrované, dolámané, ubolené a hladné z dielne. Mali sme zraz pred domom kultúry. Našťastie sme mali rovno namierene do reštaurácie. Sedela som na kraji hneď vedľa Nata. Behom  minút som do seba narvala pizzu a potom som ešte vyjedala z Nateových cestovín. Chudák chlapec ja som mu tam zjedla všetky cestoviny pričom on si ich dal možno 6-krát do úst. Chvíľami sa na mňa aj pozrel tým pohľadom ktorí mi hovoril " Dievča, to do teba fakt všetko vlezie?" A keď som si ešte objednala kofolu povedal mi " Nerob to, bude ti zle." Bola som naozaj fakt veľmi najedená ale nijako som sa postavila a znova sme sa vybrali ku domu kultúry kde sme mali ešte sledovať nijaké predstavenia. Pri prvom som mala od smiechu svalovicu na mimických svalov a pri druhom sa mi zatvárali oči. Nie žeby bolo nudné ale i keby mi tam púšťali Requim za sen tak by som zaspala [ do teraz mám po tom filme husiu kožu ]. No pozbierala som sa však pretože ma ešte čakala kilometrová cesta na hotel. Ešte cestou sme šli do toho supermerketu na K. ktorého meno nie lenže neviem vysloviť ale aj napísať. Rozbehli sme sa po tom supermerkete na K. a prvé čo sme videli sme chytili do rúk dali do vozíka a zajtra sme to mali na raňajky. Cestou na hotel však Tessa znova dostala potrebu prespevovať hity ako napríklad Škoda lásky [ z toho poznala však iba refrén ktorí spievala po sebe x krát, takže už nikdy predo mnou nespomínajte  Kvetou růže, kdo ti za to může. . . .  ] alebo Zavři oči když se červenám. Nakoniec prišiel taký zlatý klinec večera od Elánu- Od Tatier k Dunaju. Asi uprostred jej hulákania na celú ulicu kde boli domy v ktorých spali ľudia Nate jej niečo múdre povedal " Tessa, ak okamžite neprestaneš tak ti ozkopem hlavu motykou." Ináč toto slovné spojenie používa často. . . Došli sme na hotel bolo 22:00. Dali nám kľúče od izby. V každej izbe boli 3 izby. Tessa a Anna boli na izbe spolu, Nate tam bol s nijakým chalanom vlastne to nebol nijaký chalan. Ehm. . . nazvime ho starý známi. No a ja? Ja som bola sama. Každý mal vlastný program. Tessa navštevovala všetkých na izbách a všade kam prišla musela urobiť bordel. Nate na chodbe flirtoval s dievčatami. Starí známi bol niekde zastrčený s kamarátmi  [pred dvoma rokmi by ma to štvalo ale teraz som dopela do štádia že mi je to jedno a je mi totálne ľahostajný].A Anna na chodbe iba ticho stála. Asi sa pýtate kde je tá anie*? V posteli. Vypila som čaj si teplý čaj a ľahla spať. Bola som unavená po celom tom dni a ešte unavenejšia pri myšlienke aký deň ma čaká zajtra. 

Druhý deň
Ráno som vstala ako prvá. Tessa ležala na zemi a Anna ležala oblečená v posteli. Nate spal na Tessinej posteli. Jeho izba bola prázdne pretože starí známi prespal u svojho kamaráta. Ja som nemala čo robiť keďže všetci v dezolátnom stave spali. Takže som medzi tým spravila raňajky a ku tomu teplý čajík. Zavolala som aj Katrinu. Ak vám to meno nič nehovorí nebojte sa. V menách ste sa nestratili. O Katrine som nehovorila nič. Je to známa z dielne a keďže som tú kapitolu preskočila jej meno ste nemohli zachytiť. Pozobúdzali sme spiacich ľudí aj s učiteľkou a naraňajkovali sme sa. Ešte pred však učiteľka musela viesť 15 minút reč o tom aká som len úžasná že som  pripravila raňajky pre šesť hladných krkov. A tu sa dostávame do fáze kedy by som mala napísať čo bolo ďalej. Lenže tie bolestivé zážitky z dielni si nechám znova pre seba a o obede nebudem rozprávať tiež nič pretože pri obede bola konverzácia asi takáto:
" Tak ako bolo na dielni?"
" Pohoda."
" V Pohode."
"A ty?"
" Fajn."
" A Chutí vám to čo ste si objednali?"
" Pohoda."
" V Pohode."
"A tebe?"
" Fajn."
" A. . . . "
Taktiež preskočím tie dva úchvatné predstavenia ktoré sme tam videli a prejdem rovno na cestu naspäť pretože večera bola o tom istom ako obed. Vlastne asi preskočím aj cestu naspäť pretože tá bola presne o tom istom ako prví krát. Až nato že si tentoraz zaspievali s Tessou aj Nate a Anna. Ale veď aj na hoteli to vyzeralo ako včera. . . . Tessa sa zamkla v kúpelni s tonami prípravkou na odlíčovanie. Anna jedla croissant. Nate znova balil dievčatá a ja som znova zaspala. Zobudilo ma však klopanie jedného dievčaťa ktoré si žiadalo "toho pekného blonďáčika s modrými očami " kto nerozumel : to dievča si žiadalo Nata. Keďže behal z izby do izby a mne sa jej nechcelo povedať pravdu tak som jej povedala:
 " Och vieš čo?! Za tím radšej nechoď."
A ona: " Prečo?"
Ja: " On už niekoho má vieš. . .  ehmmm."
Ona: " Koho?"
Rozmýšľala som čo jej povedať. Keby sa spýtala Tessy čo je to pravda povedala by " Čo ti j**e?". Keby sa spýtala Anny povedala by " To ti kto povedal? Jasné že to pravda nie je!". No a keby som jej povedala že s ním chodím ja tak by sa strápnila. V tej chvíli ma napadla Katrina! Tá je za každú srandu. Tak som jej povedala:
" S Katrinou. Vieš poznajú sa od detstva a je medzi nimi veľké puto. Hlavne po tom čo sa Nateovi rozviedli rodičia. Chudák. . . Vedela si si predstaviť že vtedy. . . koľko to mal? Päť? Normálne sa chcel zabiť! "
Môj plán vyšiel pretože mi každé jedno slovo uverila. Asi Bola jedinou osobou na tomto svete ktorá by uverila príbehu o pokuse o samovraždu 5 ročného chlapca. A Katrina jej to ešte potvrdila. Mala som sa celú noc na čom smiať

Už musím končiť o Treťom, Štvrtom dni a o dnešnom Mikuláši vám napíšem neskôr. Nebojte sa! Bude to skôr ako o 6 týždňov. Pretože sa neodvolateľne vraciam na blog

S láskou vaša anie*
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Marti | Web | 6. prosince 2010 v 20:12 | Reagovat

OCh ako by som chcela niekde tak vypadnút z dobu s kamarátmi niekde niečo ako tábor, proste vypadnú preč od rodičov, ách. A inak najviac ma s tovjho článku pobavil ten koniec. Ja som myslela že ona ti to nezhltne a ešte tota KAtrina to potvrdila? Ci kokos, ja by som s fleku dostala taký zachvat smiechu že by každy kukal či som normálna xDDDDDDDDDDDDDDD. Srandá. Inak ja by som si tiež spievala šak sranda musí byť xD.

2 Idealist* | Web | 10. prosince 2010 v 16:53 | Reagovat

;D.. Jak ti to všechno uvěřila;D.. Holkaááá,ty seš dobrá;D.. A ještě Katrina to potvrdí, prostě fakt u vás je sranda;D...

3 mišel | Web | 11. prosince 2010 v 9:44 | Reagovat

[1]: ja uz som tiez dobre dlho nikdy nebola len tak s kamaratmi, mimo domu O.o
martii dojdem za tebou do kosic oka? :D

toez sa smejem na tom ako ti to uverila, ja ked chcem niekoho oklamat, takto zo srandy tak mi to vzdy odhalia lebo mi zacnu mikat kutiky alebo tak O.o :D

4 Mishell | Web | 19. prosince 2010 v 18:36 | Reagovat

ahoj, drahá :** ako sa máš? pripravená na Vianoce?? :)
konečne idú prázdniny a ja si KONEČNE prečítam tvoje články. lebo som fakt hnusoba... ^^
:) ♥

5 Mína | Web | 19. prosince 2010 v 20:19 | Reagovat

Och, priznávam sa, obdivujem ťa za tú tvoju odvahu čo si tomu dievčaťu povedala. To ja by som asi len pokrčila plecami a povedala že neviem a zavrela jej pred nosom :D
Ja nemám tiež vôbec čas písať článok na blog aj ked každý deň si sľúbim že zajtra ho 100% musím napísať :D no, ale teraz sa blížia prázdniny a tak si určite nájdem nejaký čas.

6 Milošák | E-mail | Web | 16. listopadu 2011 v 3:54 | Reagovat

Super blog ;-)

7 Renča | Web | 29. září 2014 v 18:19 | Reagovat

Moc pěkné.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama